Predchádzajúca kapitola

32. kapitola

Mojžišova pieseň

1 „Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst! 2 Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň. 3 Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha! 4 On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy. 5 Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené. 6 Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry?! Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje. 7 Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti, svojich starcov a povedia ti, 8 kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu. 9 Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom. 10 Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka. 11 Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach, 12 tak aj Hospodin sám viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh. 13 Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala, 14 kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna. 15 Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy. 16 Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili. 17 Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, bohom, ktorí nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli. 18 Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil. 19 Hospodin to videl a s hnevom pohrdol svojimi synmi a dcérami. 20 Povedal: ‚Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, synovia, v ktorých niet vernosti. 21 Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi ničotnými modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom. 22 Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín podsvetia, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov. 23 Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich, 24 budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed. 25 Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.‘ 26 Povedal som: ‚Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva, 27 keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: »Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin!«‘ 28 Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť. 29 Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí. 30 Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas! 31 Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia. 32 Ich vinič pochádza z viniča Sodomy, z gomorských viníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké. 33 Ich víno je dračí jed, prudký jed vretenice. 34 Nie je to azda u mňa skryté, zapečatené v mojich pokladniciach? 35 Moja pomsta a odplata sa prejaví vtedy, keď sa im podlomí noha. Deň ich záhuby je blízko, náhle prichádza, čo má na nich prísť. 36 Hospodin obháji svoj ľud, nad svojimi služobníkmi sa zľutuje. Keď uvidí, že ochabuje ruka a že zajatí i slobodní sú v koncoch, 37 povie: ‚Kde sú ich bohovia, skala, na ktorú sa spoliehali? 38 Kde tí, čo jedávali tuk z ich obiet a z ich nápojových obiet pili víno? Nech vstanú a pomôžu vám, nech sú vašou záštitou! 39 Pozrite teraz, že ja, len ja som a okrem mňa iného Boha niet. Ja usmrcujem, ja oživujem, raním i hojím. Niet nikoho, kto by sa mohol z mojej ruky vytrhnúť! 40 Lebo k nebu dvíham ruku a vravím: Ja žijem naveky! 41 Keď nabrúsim svoj blýskavý meč a moja ruka sa chopí súdu, pomstu obrátim na svojich protivníkov, odplatím tým, čo ma nenávidia. 42 Svoje šípy opojím krvou, krvou zabitých a zajatých; môj meč sa naje mäsa z hlavy nepriateľských vodcov.‘ 43 Národy, plesajte nad jeho ľudom, veď Hospodin pomstí krv svojich služobníkov, pomstou odplatí protivníkom a svoju zem i svoj ľud zbaví hriechu!“ 44 Mojžiš prišiel spolu s Jozuom, Núnovým synom, a predniesol ľudu všetky slová tejto piesne.

Boh pripravuje Mojžiša na smrť

45 Keď Mojžiš dohovoril všetky tieto slová celému Izraelu, 46 povedal: „Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo a prikazujte svojim synom, aby zachovávali a uskutočňovali všetky slová tohto zákona. 47 Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život a týmto slovom budete dlho žiť v krajine, do ktorej sa uberáte, aby ste ju zaujali, keď prejdete cez Jordán.“ 48 V ten istý deň povedal Hospodin Mojžišovi: 49 „Vystúp na vrch Nebó v pohorí Abarím v Moábsku naproti Jerichu a pozri na Kanaán, ktorý dávam Izraelitom do vlastníctva! 50 Na vrchu, na ktorý vystúpiš, zomrieš a budeš pripojený k svojmu ľudu, ako zomrel tvoj brat Áron na vrchu Hór a bol pripojený k svojmu ľudu, 51 lebo ste mi boli neverní medzi Izraelitmi pri vode Meriby pri Kadéši na púšti Cin, pretože ste ma neuctili ako Svätého medzi Izraelitmi. 52 Krajinu, ktorú máš pred sebou, síce uzrieš, ale do krajiny, ktorú dávam Izraelitom, nevojdeš.“