Predchádzajúca kapitola

29. kapitola

Obnova zmluvy

1 Mojžiš zvolal celý Izrael a povedal: „Vy ste videli všetko, čo urobil Hospodin, váš Boh, pred vašimi očami v Egypte faraónovi, všetkým jeho služobníkom a celej jeho krajine. 2 Na vlastné oči ste videli ťažké skúšky, znamenia a veľké zázraky. 3 Hospodin vám však dodnes nedal srdce, aby chápalo, ani oči, aby videli, ani uši, aby počuli. 4 Keď som vás viedol štyridsať rokov po púšti, vaše rúcha sa nezodrali ani vaša obuv sa nezodrala na nohách. 5 Nejedli ste chlieb a nepili ste víno či iný opojný nápoj, aby ste poznali, že ja som Hospodin, váš Boh. 6 Keď ste prišli na toto miesto, vytiahol proti nám do boja chešbónsky kráľ Sichón a bojoval proti nám aj bášanský kráľ Óg, no my sme ich porazili. 7 Obsadili sme ich krajinu a dali sme ju do dedičného vlastníctva Rúbenovcom a Gádovcom i polovici kmeňa Menaššeovcov. 8 Preto zachovávajte slová tejto zmluvy a uskutočňujte ich, aby ste mali úspech vo všetkom, čo podniknete! 9 Vy všetci dnes stojíte pred Hospodinom, svojím Bohom: náčelníci vašich kmeňov, vaši starší, vaši hodnostári, všetci muži Izraela, 10 vaše deti, vaše ženy aj cudzinec, ktorý je v tvojom tábore, od drevorubača až po nosiča vody, 11 aby si pristúpil k zmluve s Hospodinom, svojím Bohom, ktorú dnes Hospodin, tvoj Boh, pod prísahou uzatvára s tebou, 12 aby si ťa dnes ustanovil za ľud a bol ti Bohom, ako to sľúbil a prisahal tvojim otcom: Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 13 Túto zmluvu však uzatváram pod hrozbou kliatby nielen s vami, 14 ale aj s tým, kto tu dnes stojí s nami pred Hospodinom, naším Bohom, ako aj s tým, kto tu dnes s nami nie je. 15 Vy viete, ako sme bývali v Egypte a ako sme prechádzali pomedzi národy; cez tie ste sami prešli. 16 Videli ste ich ohavnosti a ich modly, drevo a kameň, striebro a zlato, ktoré majú. 17 Len aby medzi vami nebolo muža ani ženy, ani rodu, ani kmeňa, ktorého srdce by sa dnes odvrátilo od Hospodina, nášho Boha, aby šiel slúžiť bohom tých národov. Nech nie je medzi vami koreň, ktorý plodí jed a horkosť. 18 Mohlo by sa stať, že niekto síce počul slová tejto kliatby, no v srdci by sa utešoval: ‚Nič sa mi nestane, budem žiť zatvrdilo, veď rovnako dopadne rastlina svieža i uschnutá.‘ 19 Takému nebude chcieť Hospodin odpustiť, lebo vtedy vzplanie jeho hnev a rozhorčenie proti takému mužovi a doľahne naňho všetka kliatba, ktorá je zaznamenaná v tejto knihe. Hospodin vymaže jeho meno spod nebies. 20 Hospodin ho oddelí od všetkých kmeňov Izraela na záhubu podľa všetkých kliatob zmluvy, napísaných v knihe tohto zákona. 21 Keď budúce pokolenie, vaši synovia, čo prídu po vás, i cudzinec, ktorý príde z ďalekej krajiny, uvidia rany a neduhy tejto krajiny, ktorými ťa navštívi Hospodin, povedia: 22 ‚Celá zem je síra, soľ a spálenisko, takže sa neseje, nič sa nerodí, nijaká bylina nerastie, je ako zrúcaniny Sodomy a Gomory, Admy a Cebojímu, ktoré vo svojom hneve a rozhorčení zničil Hospodin.‘ 23 Všetky národy sa budú pýtať: ‚Prečo to Hospodin urobil tejto krajine? Prečo ten veľký rozhorčený hnev?‘ 24 Povedia: ‚Preto, lebo opustili zmluvu Hospodina, Boha svojich otcov, ktorú s nimi uzavrel, keď ich vyviedol z Egypta, 25 lebo šli slúžiť iným bohom a klaňali sa im; bohom, ktorých nepoznali a ktorých im nedal ako podiel. 26 Vtedy vzplanul Hospodinov hnev proti tejto krajine, takže doľahla na ňu všetka kliatba napísaná v tejto knihe. 27 Hospodin ich v hneve a rozhorčení s veľkým odporom vytrhol z ich krajiny a vyhnal do inej krajiny, ako je to dodnes.‘ 28 Skryté veci patria Hospodinovi, nášmu Bohu, ale veci zjavené naveky patria nám a našim synom, aby sme plnili všetky slová tohto zákona!