Predchádzajúca kapitola

4. kapitola

1 „Ja, Nebukadnesar, som bezstarostne žil vo svojom dome, dobre sa mi darilo v mojom paláci. 2 Mal som sen a ten ma vydesil; obrazy videnia prechádzajúce mojou hlavou, keď som ležal na lôžku, ma rozrušili. 3 Vydal som rozkaz, aby predo mňa priviedli všetkých mudrcov Babylonu, ktorí mi mali podať výklad sna. 4 Potom prišli mágovia, zaklínači, Chaldejci a veštci. Rozpovedal som im sen, no oni mi jeho význam nevedeli vysvetliť. 5 Nakoniec však predo mňa predstúpil Daniel, ktorý sa volá Béltšaccar, podľa mena môjho boha, v ktorom je duch svätých bohov, a rozpovedal som pred ním sen: 6 Béltšaccar, predstavený mágov, viem, že je v tebe duch svätých bohov a že nijaké tajomstvo pre teba nie je priťažké. Vypočuj môj sen, ktorý som videl, a povedz mi, čo znamená! 7 Toto sú videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku: Pozerám, a hľa, uprostred zeme bol strom a bol veľmi vysoký. 8 Strom rástol a mohutnel, jeho výška siahala k nebesiam a bolo ho vidieť od konca celej zeme. 9 Jeho lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov, bol na ňom pokrm pre všetkých. Pod ním našla tieň poľná zver a v jeho konároch prebývali nebeské vtáky. Z neho sa živili všetky živé tvory. 10 Opäť som mal videnia, ktoré mi prechádzali hlavou na mojom lôžku: Hľa, strážca, svätý, zostúpil z nebies. 11 Hlasno volal a hovoril: ‚Vytnite strom a osekajte mu konáre! Straste jeho lístie a pozrážajte jeho plody! Nech utečie zver spod neho aj vtáctvo z jeho konárov! 12 Nechajte však v zemi peň aj s jeho koreňmi, v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve. Nech ho kropí nebeská rosa a nech má so zverou podiel na zelenom poraste zeme. 13 Nech sa jeho ľudské srdce premení, nech dostane srdce zvieracie a nech nad ním ubehne sedem období. 14 Tento rozkaz je rozhodnutím strážcov, požiadavka je slovom svätých, takže živí môžu poznať, že Najvyšší panuje v kráľovstve človeka, že ho dáva, komu len chce, a môže nad ním ustanoviť aj najbiednejšieho z ľudí.‘ 15 Tento sen som videl ja, Nebukadnesar, a ty, Béltšaccar, daj mi vysvetlenie, pretože nijaký z mudrcov môjho kráľovstva nebol schopný vysvetliť mi jeho význam. Ty to však vieš, lebo v tebe je duch svätých bohov.“ 16 Nato Daniel, ktorého meno je Béltšaccar, ostal na chvíľu vystrašený, vlastné myšlienky ho vyľakali. Kráľ mu povedal: „Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad!“ Béltšaccar odpovedal: „Pán môj, nech sen ostane pre tvojich neprajníkov a jeho význam pre tvojich nepriateľov! 17 Ten strom, ktorý si videl, ktorý rástol a zmocnel, ktorého výška siahala po nebesá a bol viditeľný na celej zemi, 18 ktorého lístie bolo nádherné a mal hojnosť plodov, na ktorom bol pokrm pre všetkých, pod ktorým prebývala poľná zver a v ktorého konároch sídlili nebeské vtáky, 19 to si ty, kráľ. Ty si rástol a mohutnel, tvoja veľkosť vzrástla a dosiahla nebesá a tvoja moc končiny zeme.“ 20 Kráľ videl strážcu, svätého, zostupovať z nebies, ktorý hovoril: „Vytnite strom a zničte ho. Peň s jeho koreňmi však nechajte v zemi v obruči zo železa a z bronzu, v poľnej tráve, nech ho kropí nebeská rosa a nech má podiel so zverou, až kým nad ním neuplynie sedem období.“ 21 Toto je výklad, kráľ, a je to aj rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa: 22 „Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš prebývať s poľnou zverou. Budeš sa živiť trávou ako dobytok a bude ťa kropiť nebeská rosa. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka, a že ho dáva, komu len chce. 23 To, že vo sne povedali, aby bol stromu ponechaný peň s jeho koreňmi, znamená: Kráľovstvo bude ďalej pevné a zostane tvoje, až pochopíš, že vládcom sú nebesia. 24 Preto, kráľ, prijmi moju radu: Zanechaj svoje hriechy, konaj dobročinnosť a svoje previnenia nahraď milosrdenstvom voči chudobným, azda sa predĺži trvanie tvojho blaha.“ 25 To všetko postihlo kráľa Nebukadnesara. 26 Keď sa kráľ po uplynutí dvanástich mesiacov prechádzal na streche kráľovského paláca Babylonu, 27 hovoril: „Či toto nie je veľký Babylon, ktorý som vybudoval svojou veľkou mocou ako kráľovské sídlo slúžiace vznešenosti môjho majestátu?“ 28 Ešte bolo slovo v kráľových ústach, keď z neba zaznel hlas: „Týka sa to teba, kráľ Nebukadnesar: Kráľovstvo ti bolo odňaté! 29 Vyženú ťa spomedzi ľudí, budeš prebývať s poľnou zverou a budeš sa živiť trávou ako dobytok. Sedem období ti uplynie, kým nepoznáš, že Najvyšší je vládcom v kráľovstve človeka a že ho dáva, komu len chce.“ 30 V tú chvíľu sa vyplnilo slovo na Nebukadnesarovi. Bol vyhnaný spomedzi ľudí, kŕmil sa trávou ako dobytok a jeho telo kropila nebeská rosa, až pokiaľ nemal vlasy dlhé ako orlie perie a nechty ako vtáčie pazúry. 31 „Po uplynutí stanoveného času som ja, Nebukadnesar, pozdvihol oči k nebu a môj rozum sa mi vrátil. Dobrorečil som Najvyššiemu, chválil som a oslavoval večne živého, lebo jeho vláda je večnou vládou a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. 32 Všetci, čo obývajú zem, sú pred ním považovaní za nič, on podľa svojej ľubovôle nakladá s vojskom nebies a obyvateľmi zeme. Nie je nik, kto by mu mohol v niečom zabrániť alebo mu povedať: ‚Čo robíš?‘ 33 Vtedy sa mi vrátil rozum a ku vznešenosti môjho kráľovstva sa mi vrátil skvejúci sa majestát. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, opäť ma dosadili do môjho kráľovstva a k mojej predchádzajúcej veľkosti sa mi pridalo ešte viac. 34 Teraz ja, Nebukadnesar, chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky činy sú správne, ktorého cesty sú spravodlivé a ktorý môže pokoriť tých, čo kráčajú v pýche.“