Predchádzajúca kapitola

24. kapitola

Sčítanie ľudu

1 Hospodin sa znova rozhneval na Izrael. Naviedol proti nemu Dávida s výzvou: „Choď sčítať Izrael a Júdu.“ 2 Kráľ prikázal Joábovi, veliteľovi vojska, ktoré bolo s ním: „Prejdi po všetkých kmeňoch Izraela od Dánu po Beér-Šebu, vykonajte sčítanie ľudu, aby som vedel, koľko ho je.“ 3 Joáb však odvetil kráľovi: „Nech Hospodin, tvoj Boh, rozmnoží ľud stonásobne, ako ho je, a môj pán a kráľ ho na vlastné oči uvidí. Ale prečo môj pán a kráľ tak nástojí na tom?“ 4 Kráľ však trval na svojom príkaze, ktorý dal Joábovi a veliteľom vojska, a tak Joáb a velitelia vojska odišli od kráľa vykonať súpis izraelského ľudu. 5 Prešli cez Jordán a utáborili sa v Aroéri, ktorý leží uprostred Gádskeho údolia smerom k Jazéru, južne od mesta. 6 Potom prišli do Gileádu, do krajiny Chetitov, do Kadéša, ďalej do Dán-Jaanu a do okolia Sidonu. 7 Dostali sa k pevnosti Týru a k všetkým chivvijským a kanaánskym mestám. Napokon sa odobrali do judského Negevu, do Beér-Šeby. 8 Tak pochodili celú krajinu a po deviatich mesiacoch a dvadsiatich dňoch sa vrátili do Jeruzalema. 9 Joáb odovzdal kráľovi súpis sčítaného ľudu. Izrael mal osemstotisíc bojovníkov, schopných narábať mečom a Júda mal päťstotisíc mužov. 10 Po sčítaní ľudu mal však Dávid výčitky svedomia. Dávid povedal Hospodinovi: „Svojím konaním som sa dopustil ťažkého hriechu. Teraz však prosím, Hospodin: Odpusť svojmu služobníkovi jeho vinu, lebo som konal veľmi nerozvážne.“ 11 Keď Dávid ráno vstal, oslovil Hospodin proroka Gáda, Dávidovho vidca: 12 „Odkáž Dávidovi: Takto vraví Hospodin: ‚Ja ti dávam tri možnosti, jednu z nich si vyber a tú ti splním.‘“ 13 Gád prišiel k Dávidovi a oznámil mu: „Má nastať v tvojej krajine sedem rokov hladu? Alebo chceš tri mesiace utekať pred svojimi nepriateľmi, ktorí ťa budú prenasledovať? Alebo má byť v tvojej krajine tri dni mor? Dobre si teda rozváž, akú odpoveď mám dať tomu, ktorý ma poslal.“ 14 Dávid povedal Gádovi: „Som vo veľkých rozpakoch. Nech však radšej upadneme do Hospodinovej ruky, lebo jeho milosrdenstvo je veľké, len nech neupadnem do ruky človeka.“ 15 Tak dopustil Hospodin na Izrael mor od toho rána po stanovený čas, takže z ľudu od Dánu po Beér-Šebu zahynulo sedemdesiattisíc mužov. 16 Keď anjel vystrel ruku na Jeruzalem, aby ho nivočil, uľútilo sa Hospodinovi tej skazy a anjelovi, ktorý pustošil ľud, prikázal: „Prestaň! Odtiahni ruku!“ Hospodinov anjel bol práve pri humne Jebúseja Aravnu. 17 Keď Dávid videl anjela, ako bije ľud, povedal Hospodinovi: „Ja som zhrešil a sám som sa previnil. Čo však vykonalo toto stádo? Prosím, nech tvoja ruka zasiahne mňa a moju rodinu.“ 18 V ten deň prišiel Gád k Dávidovi a povedal mu: „Vystúp hore a postav na humne Jebúseja Aravnu oltár Hospodinovi.“ 19 Dávid teda šiel podľa slova Gádovho, ako prikázal Hospodin. 20 Aravna sa zahľadel a uvidel, že k nemu prichádza kráľ so svojimi služobníkmi. Aravna vyšiel a kráľovi sa poklonil tvárou po zem. 21 Spýtal sa: „Prečo prichádza kráľ, môj pán, k svojmu služobníkovi?“ Dávid odvetil: „Chcem kúpiť od teba humno a postaviť Hospodinovi oltár, aby sa od ľudu odvrátila pohroma.“ 22 Aravna povedal Dávidovi: „Nech si ho môj pán a kráľ vezme a obetuje, ako sa mu páči. Pozri sa, je tu dobytok na spaľovanú obetu, mlátiace smyky a dobytčie jarmá na palivo. 23 Ó, kráľ! Toto všetko ti ponúka Aravna.“ Kráľovi ešte povedal: „Nech má v tebe Hospodin, tvoj Boh, zaľúbenie.“ 24 Kráľ však Aravnovi povedal: „To nie! Chcem ho od teba kúpiť a riadne zaplatiť. Nemôžem prinášať Hospodinovi, svojmu Bohu, spaľované obety, ktoré ma nič nestáli.“ Dávid kúpil to humno i ten dobytok za päťdesiat šeklov striebra. 25 Dávid tam postavil oltár Hospodinovi a priniesol mu spaľované obety i obety spoločenstva. Potom sa Hospodin zmiloval nad krajinou a pohroma sa od Izraelitov odvrátila.