Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Šebova vzbura

1 Bol tam vtedy aj naničhodník menom Šeba, syn Bichriho, Benjamínovec. Zatrúbil na roh a zvolal: „Nemáme podiel na Dávidovi, nemáme dedičstvo s Izajovým synom. Každý do svojho stanu, Izrael!“ 2 Všetci izraelskí muži prešli teda od Dávida k Šebovi, synovi Bichriho, ale judskí muži od Jordánu po Jeruzalem stáli za svojím kráľom. 3 Keď sa kráľ Dávid vrátil do svojho domu v Jeruzaleme, vzal tých desať vedľajších žien, ktoré tam ponechal, aby dohliadali na dom, a dal ich do stráženého domu. Zaopatroval ich, ale nestýkal sa s nimi. Do smrti boli zatvorené a žili ako vdovy. 4 Kráľ povedal Amasovi: „Zvolaj mi do troch dní judských mužov a buď tu aj ty!“ 5 Amasa šiel zvolať Júdovcov, ale nedodržal Dávidom stanovenú lehotu. 6 Vtedy povedal Dávid Abišajovi: „Teraz nám bude Bichriho syn Šeba nebezpečnejší než Absolón. Vezmi si služobníkov svojho pána a prenasleduj ho, aby si nenašiel opevnené mestá a neunikol nám.“ 7 Joábovi muži, Kereťania, Peleťania a všetci hrdinovia vyrazili za ním. Vyšli z Jeruzalema prenasledovať Bichriho syna Šebu. 8 Boli pri veľkej skale, ktorá je pri Gibeóne, keď k nim prichádzal Amasa. Joáb mal na sebe vojenský odev s opaskom, na ktorom bol meč v pošve, pripnutý na bedrách. Meč mu pri chôdzi vypadol. 9 Joáb sa Amasu opýtal: „Ako sa máš, brat môj?“ Joáb pritom pravou rukou chytil Amasu za bradu, akoby ho chcel pobozkať. 10 Amasa si nevšimol meč v Joábovej ruke. Joáb mu ho vrazil do brucha a vnútornosti vypadli z neho na zem. Amasa skonal bez ďalšej rany. Joáb však s bratom Abišajom prenasledovali Bichriho syna Šebu. 11 Ktorýsi z Joábových mládencov zastal nad Amasom a zvolal: „Kto je prívržencom Joába a hlási sa k Dávidovi, za Joábom!“ 12 Amasa sa váľal v krvi uprostred cesty. Keď ten muž videl, že sa všetok ľud zastavuje, odtiahol Amasu z cesty na pole a hodil naňho rúcho. Videl totiž, že sa pri ňom zastavuje každý chodec. 13 Len čo ho odpratali z cesty, ďalej všetci muži šli za Joábom prenasledovať Bichriho syna Šebu. 14 Ten prešiel všetkými izraelskými kmeňmi až po Abél-Bét-Maachu. Všetci Bichriovci sa zhromaždili a šli tiež za ním. 15 Keď prišli Joábovi ľudia, obkľúčili ho v Abél-Bét-Maache a oproti mestu navŕšili násyp, ktorý siahal až po vonkajší múr. Všetok ľud, čo bol s Joábom, sa pokúšal hradby podkopať a tak ich zvaliť. 16 Vtom istá múdra žena z mesta zvolala: „Dobre počúvajte! Povedzte Joábovi: ‚Pristúp bližšie, chcela by som s tebou hovoriť.‘“ 17 Keď sa k nej priblížil, spýtala sa žena: „Ty si Joáb?“ On odvetil: „Som.“ Povedala mu: „Vypočuj si slová svojej služobnice.“ On na to: „Počúvam.“ 18 Pokračovala: „Kedysi sa hovorilo: ‚O radu sa treba pýtať v Abéle a podľa nej sa riadiť.‘ 19 Patrím k mierumilovným a verným Izraelitom. Ty však chceš zničiť mesto, matku miest v Izraeli. Prečo chceš pohltiť Hospodinovo dedičstvo?“ 20 Joáb odpovedal: „Vôbec nie! Nechcem ničiť ani kaziť. 21 Všetko je inak. Muž z Efrajimského pohoria menom Šeba, syn Bichriho, sa vzbúril proti kráľovi Dávidovi. Vydajte mi ho samého a ja odtiahnem od mesta.“ Žena povedala Joábovi: „Dobre, jeho hlavu ti prehodíme cez hradby.“ 22 Žena sa múdro spojila so všetkým ľudom. Tí Šebovi, Bichriho synovi, zoťali hlavu a hodili ju Joábovi. On zatrúbil na roh a odišli od mesta, každý do svojho stanu. Potom sa Joáb vrátil ku kráľovi do Jeruzalema.

Dávidovi hodnostári

23 Joáb velil celému vojsku Izraela a Jojadov syn Benaja velil Kereťanom a Peleťanom. 24 Adorám viedol nútené práce, Achilúdov syn Jošafát bol kancelárom. 25 Šeja bol pisárom, Cadók a Ebjatár boli kňazmi. 26 Jaírovec Ira bol Dávidovým kňazom.