Predchádzajúca kapitola

19. kapitola

Dávidov žiaľ za Absolónom

1 Kráľ s rozochvením vystúpil do hornej miestnosti nad bránou a plakal. Cestou vzlykal: „Syn môj Absolón! Syn môj! Syn môj Absolón! Radšej som mal ja zomrieť namiesto teba. Absolón, syn môj, syn môj!“ 2 Joábovi oznámili, že kráľ plače a žiali za Absolónom. 3 V ten deň sa pocit víťazstva zmenil celému vojsku na smútok. Toho dňa sa vojsko dozvedelo, že kráľ žiali za svojím synom. 4 Vtedy sa vojsko kradmo vracalo do mesta, ako to robia bojovníci, ktorí sa hanbia za svoj útek z boja. 5 Kráľ si zahalil tvár a prenikavo vzlykal: „Syn môj Absolón! Absolón, syn môj, syn môj!“ 6 Vtedy vošiel dnu ku kráľovi Joáb a povedal: „Dnes si potupil všetkých svojich služobníkov, ktorí dnešného dňa zachránili život tebe, tvojim synom i dcéram, tvojim ženám i vedľajším ženám. 7 Veď miluješ tých, čo ťa nenávidia a nenávidíš tých, čo ťa milujú. Dnes si dal totiž najavo, že ti nezáleží na hodnostároch a služobníkoch. Viem, že by si bol rád, keby Absolón bol zostal nažive a my všetci by sme dnes boli mŕtvi. 8 Vstaň teda, vyjdi von a povzbuď svojich služobníkov. Lebo prisahám na Hospodina, že ak nevyjdeš, nikto u teba tejto noci nezostane. To bude pre teba horšie než všetko, čo ťa od mladosti doteraz postretlo.“ 9 Kráľ vstal a posadil sa k bráne. Keď oznámili celému vojsku, že kráľ sedí v bráne, predstúpilo pred neho celé vojsko. Izrael sa však rozutekal, každý do svojho stanu. 10 Všade po izraelských kmeňoch sa všetci povadili. Hovorili: „Kráľ nás vyslobodil z moci našich nepriateľov, vytrhol z moci Filištíncov a teraz musel ujsť z krajiny pred Absolónom. 11 Absolón však, ktorého sme pomazali za svojho vládcu, zahynul v boji. Prečo teda váhate urobiť niečo pre návrat kráľa?“ 12 Kráľ Dávid odkázal kňazom Cadókovi a Ebjatárovi: „Povedzte starším Judska: ‚Prečo by ste mali byť poslední pri návrate kráľa domov? — Veď kráľ sa dozvedel, čo hovoril celý Izrael. — 13 Vy ste moji bratia, moja kosť a moje telo. To chcete byť poslední pri návrate kráľa?‘“ 14 Amasovi poviete: „Si moja kosť a moje telo. Nech ma Boh prísne potresce, ak sa namiesto Joába nestaneš navždy veliteľom môjho vojska.“ 15 Tým si jednoznačne získal srdce všetkých Júdovcov. Tí odkázali kráľovi: „Vráť sa späť i so všetkými svojimi služobníkmi.“ 16 Keď sa kráľ vracal, prišiel k Jordánu. Júda prišiel do Gilgálu, aby šiel kráľovi oproti a previedol ho cez Jordán.

Šimei prosí o milosť

17 Nečakane prišiel i Benjamínovec Šimei, Gerov syn z Bachurímu, a šiel s judskými mužmi uvítať kráľa Dávida. 18 S ním bolo tisíc mužov z Benjamína, ďalej Ciba, služobník Šaulovho domu, s ním pätnásť jeho synov a dvadsať jeho sluhov. Prišli k Jordánu prv než kráľ, 19 prešli cez brod, aby previedli rodinu kráľa a tak sa mu zapáčili. Keď sa kráľ chystal prejsť cez Jordán, padol pred ním Gerov syn Šimei 20 a povedal mu: „Nech mi to môj pán nepočíta za vinu a nepripomína si, ako sa zachoval tvoj služobník v deň, keď môj pán a kráľ vyšiel z Jeruzalema. Nech to kráľ neberie tak vážne. 21 Veď ja, tvoj služobník, viem, že som sa prehrešil. Dnes však prichádzam prvý z celého domu Jozefovho, aby som ťa, svojho pána a kráľa, uvítal.“ 22 Vtom sa ozval Cerujin syn Abišaj: „Nezaslúži si Šimei smrť za to, že preklínal Hospodinovho pomazaného?“ 23 Dávid však povedal: „Čo mám s vami robiť, synovia Ceruje, že sa mi dnes staviate na odpor? Dnes by mal byť niekto v Izraeli vydaný na smrť? Neviem azda, že som dnes kráľom nad Izraelom?“ 24 Potom povedal Šimeimu: „Nezomrieš!“ Kráľ mu to potvrdil prísahou.

Mefibóšet

25 Aj Šaulov syn Mefibóšet prišiel uvítať kráľa. Od kráľovho odchodu až po jeho šťastný návrat si neumýval nohy, neupravoval si bradu a nepral si šaty. 26 Keď prišiel z Jeruzalema uvítať kráľa, ten mu povedal: „Mefibóšet, prečo si nešiel so mnou?“ 27 On odpovedal: „Môj pán a kráľ, sluha ma oklamal. Tvoj služobník povedal: ‚Osedlaj mi osla, poveziem sa na ňom a odídem s kráľom, lebo tvoj služobník je chromý.‘ 28 On ohováral tvojho služobníka u môjho pána a kráľa. Môj pán a kráľ je ako Boží anjel. Urob, ako sa ti páči. 29 Veď celá otcova rodina si od môjho pána a kráľa nezaslúži iné než smrť. Ty si však zaradil svojho služobníka medzi svojich spolustolovníkov. Akého práva by som sa mal u kráľa ešte dožadovať?“ 30 Kráľ mu povedal: „Načo toľké reči? Rozhodol som: Ty a Ciba si podelíte pozemky.“ 31 Mefibóšet odpovedal kráľovi: „Nech si vezme hoci aj všetko, len keď sa môj pán a kráľ v pokoji vrátil domov.“

Barzillaj

32 Gileádčan Barzillaj zišiel z Rogelimu, prišiel s kráľom až k Jordánu a pri Jordáne sa s ním rozlúčil. 33 Barzillaj bol veľmi starý, mal osemdesiat rokov. Zaopatroval kráľa za jeho pobytu v Machanajime; bol to totiž veľmi zámožný muž. 34 Kráľ navrhol Barzillajovi: „Pokračuj so mnou v ceste a ja sa doma v Jeruzaleme o teba postarám.“ 35 Barzillaj odpovedal kráľovi: „Koľko rokov života mi zostáva, aby som šiel s kráľom do Jeruzalema? 36 Dnes mám osemdesiat rokov. Viem ešte rozlíšiť medzi dobrým a zlým? Má tvoj služobník ešte chuť do jedenia a pitia? Môže ešte počúvať hlas spevákov a speváčok? Prečo by mal byť tvoj služobník na ťarchu svojmu pánovi a kráľovi? 37 Tvoj služobník prejde s kráľom ešte kúsok cesty za Jordán, ale prečo by ma kráľ mal poctiť toľkou odmenou? 38 Dovoľ, aby sa tvoj služobník vrátil a zomrel vo svojom meste pri hrobe svojho otca a svojej matky. Je tu však tvoj služobník Kimhám. On pôjde ďalej s mojím pánom a kráľom. Nalož s ním, ako sa ti páči.“ 39 Kráľ povedal: „Nech teda ide so mnou Kimhám a ja s ním naložím, ako budeš chcieť. Splním ti všetko, o čo ma požiadaš.“ 40 Cez Jordán prešiel všetok ľud i kráľ. Potom kráľ pobozkal Barzillaja, požehnal ho a on sa vrátil domov. 41 Kráľ šiel ďalej do Gilgálu a Kimhám s ním. Kráľa sprevádzal všetok ľud z Judska a polovica ľudu z Izraela. 42 Tu prišli ku kráľovi všetci muži z Izraela a pýtali sa ho: „Prečo si ťa naši bratia, muži z Judska, privlastnili a cez Jordán previedli kráľa, jeho rodinu a s ním všetkých Dávidových mužov?“ 43 Všetci muži z Judska nato odpovedali mužom z Izraela: „To preto, že je nám príbuzný. Prečo sa pre to hneváte? Odhryzli sme čosi z kráľa alebo sme ho uniesli?“ 44 Izraeliti odpovedali Júdovcom: „Máme desaťkrát väčší nárok na kráľa, teda aj na Dávida, než vy. Prečo ste nás znevážili? Naším prvoradým záujmom bolo priviesť späť nášho kráľa.“ Ale reč mužov z Judska bola presvedčivejšia než reč mužov z Izraela.