14. kapitola

Absolónov návrat do Jeruzalema

1 Keď Cerujin syn Joáb vytušil, že sa kráľovi po Absolónovi cnie,14,1 2Sam 13,39
2 dal si z Tekóy priviesť chytrú ženu a povedal jej: „Predstieraj, že máš smútok, obleč si smútočné šaty, nenatieraj sa olejom a správaj sa ako žena, ktorá dlhý čas smúti za mŕtvym.14,2 2Krn 11,6; Am 1,1 3 Potom pôjdeš ku kráľovi na rozhovor.“ Joáb ju poučil, čo má hovoriť.14,3 Ex 4,15 4 Žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou na zem, poklonila sa a povedala: „Kráľu, pomôž mi!“ 14,4 1Sam 20,41; 25,23; 2Krľ 6,26 5 Kráľ sa jej spýtal: „Čo ti je?“ Odvetila: „Ach, som vdova, muž mi zomrel. 6 Tvoja služobnica mala dvoch synov. Tí sa medzi sebou v poli pohádali a keďže nebolo nikoho, čo by ich od seba bol odtrhol, jeden z nich udrel toho druhého a zabil ho. 7 Tu vystúpila celá rodina proti tvojej služobnici s vyhrážkou: ‚Vydaj bratovraha, nech ho zabijeme za život zavraždeného brata a zničíme i jeho dediča.‘ Chcú uhasiť iskru, ktorá mi zostala, aby po mojom mužovi nezostalo na zemi meno ani potomstvo.“ 14,7 Nm 35,19; Dt 19,11n 8 Kráľ tej žene povedal: „Choď domov, ja tú vec vybavím.“ 9 Žena z Tekóy však odvetila kráľovi: „Pán môj a kráľ môj! Nech tá vina padne na mňa a na moju rodinu. Nech však kráľ a jeho trón zostanú bez viny.“ 14,9 Gn 27,13; 1Sam 25,24; Mt 27,25 10 Kráľ vyhlásil: „Ak by ti niekto niečo vyčítal, priveď ho ku mne a nebude ťa už obťažovať.“ 11 Ona dodala: „Kráľ nech si, prosím, spomenie na Hospodina, svojho Boha, aby krvný pomstiteľ nepokračoval v skaze a nezničil môjho syna.“ Kráľ odpovedal: „Akože žije Hospodin, tvojmu synovi sa neskriví ani vlások na hlave.“ 14,11 Nm 35,19; 1Sam 14,45; Sk 27,34 12 Žena pokračovala: „Dovoľ svojej služobnici, aby smela niečo povedať svojmu pánovi, kráľovi.“ Ten povedal: „Hovor!“ 13 Žena sa spýtala: „Prečo zamýšľaš podobne proti Božiemu ľudu? Keď sa kráľ takto vyjadril, sám si priznáva vinu, že neumožnil návrat zapudeného.14,13 2Sam 13,37n 14 Sme smrteľní. Sme ako voda vyliata na zem, ktorú nemožno zachytiť. Boh nechce život odňať, ale dôkladne zvažuje, či má vyhnanca zapudiť.14,14 Ez 18,23 15 Prišla som teda, aby som to môjmu kráľovi a pánovi povedala, lebo ma ľud vyľakal. Tvoja služobnica si povedala: ‚Poviem to kráľovi. Možno splní žiadosť svojej služobnice. 16 Veď kráľ ma iste vypočuje a vyslobodí svoju služobnicu z moci muža, ktorý chce mňa i môjho syna vylúčiť z Božieho dedičstva.‘ 17 Tvoja služobnica si povedala: ‚Nech slovo môjho pána a kráľa prinesie uspokojenie. Veď môj pán a kráľ je ako Boží anjel: rozlišuje dobré od zlého. Hospodin, tvoj Boh, nech je s tebou.‘“14,17 1Sam 29,9; 2Sam 19,28 18 Kráľ odvetil žene: „Niečo sa ťa spýtam. Odpovedz pravdivo!“ Žena povedala: „Nech len hovorí môj pán a kráľ.“ 19 Kráľ sa spýtal: „Nie je v pozadí toho všetkého Joáb?“ Žena odpovedala: „Ako ty žiješ, môj pán a kráľ, nemožno odbočiť od toho všetkého, čo si hovoril, napravo ani naľavo. Nuž, bol to tvoj služobník Joáb, ktorý mi dal príkaz a poučil tvoju služobnicu o všetkom, čo má hovoriť. 20 Tvoj služobník Joáb to urobil preto, aby zmenil terajší stav. Môj pán je múdry ako Boží anjel; vie o všetkom, čo sa deje na zemi.“14,20 2Sam 14,17 21 Kráľ povedal Joábovi: „Dobre, vybavím túto vec. Choď a priveď späť mladého Absolóna.“ 22 Joáb padol tvárou na zem, klaňal sa a ďakoval kráľovi. Povedal: „Dnes spoznáva tvoj služobník, že našiel u teba, môj pán a kráľ, priazeň, lebo kráľ vyhovel prosbe svojho služobníka.“ 23 Nato Joáb prišiel do Gešúru a priviedol Absolóna do Jeruzalema.14,23 2Sam 13,37n 24 Kráľ však povedal: „Nech odíde do svojho domu, no nesmie sa mi ukázať na oči.“ Absolón sa uchýlil do svojho domu, ale kráľa neuvidel.14,24 Gn 43,3 25 V celom Izraeli nebol nikto taký krásny a obdivovaný ako Absolón. Od hlavy po päty nemal chybu. 26 Vždy koncom roka si dával ostrihať hlavu. Dával sa strihať, lebo ho vlasy obťažovali. Ostrihané vlasy z jeho hlavy vážili totiž dvesto šeklov kráľovskej váhy. 27 Absolónovi sa narodili traja synovia a jedna dcéra menom Tamar. Bola to krásna žena. 28 Dva roky býval Absolón v Jeruzaleme bez toho, aby kráľa uvidel. 29 Absolón vyzýval Joába, aby šiel s posolstvom ku kráľovi, ale ten nechcel k nemu ísť. Odkázal aj po druhý raz, no ani tak nechcel ísť. 30 Potom povedal svojim sluhom: „Pozrite sa, Joábovo pole susedí s mojím a je tam jačmeň. Choďte ho podpáliť!“ Absolónovi sluhovia to pole podpálili. 31 Nato Joáb zašiel do Absolónovho domu a spýtal sa ho: „Prečo mi tvoji sluhovia podpálili pole?“ 32 Absolón odvetil Joábovi: „Odkázal som ti predsa, aby si prišiel sem. Chcel som ťa poslať ku kráľovi so žiadosťou: ‚Prečo som vlastne prišiel z Gešúru? Lepšie by mi bolo, keby som tam bol ešte zostal.‘ Teraz však chcem vidieť kráľovu tvár. Ak som vinný, nech ma dá zabiť.“ 33 Joáb predstúpil pred kráľa a oznámil mu to. Kráľ si predvolal Absolóna. Ten prišiel ku kráľovi, poklonil sa mu tvárou po zem a kráľ Absolóna pobozkal.