36. kapitola
Joacház
1 Ľud, čo bol v krajine, vzal Joziášovho syna Joacháza a po jeho otcovi ho ustanovil v Jeruzaleme za kráľa.36,1-10 2Krľ 23,30–24,17 2 Joacház mal dvadsaťtri rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme vládol tri mesiace. 3 Egyptský kráľ ho v Jeruzaleme zosadil z vlády a na krajinu uvalil pokutu sto talentov striebra a talent zlata. 4 Egyptský kráľ dosadil za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom jeho brata Eljakíma a zmenil mu meno na Jojakím. Jeho brata Joacháza dal Necho odvliecť do Egypta.36,4 Jer 22,10-12 Jojakím
5 Jojakím mal dvadsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. 6 Babylonský kráľ Nebukadnesar sa vypravil proti nemu, sputnal ho okovami a odvliekol do Babylonu.36,6 Jer 22,18-19 7 I niektoré predmety z Hospodinovho domu odniesol Nebukadnesar do Babylonu a uložil ich vo svojom chráme.36,7 Ezd 1,7 8 Ostatné Jojakímove príbehy, ohavnosti, ktoré páchal, a ďalšie zistenia o ňom sú zapísané v Knihe izraelských a judských kráľov. Po ňom sa stal kráľom jeho syn Jojachín. Jojachín
9 Jojachín mal osem rokov, keď sa stal kráľom, a tri mesiace i desať dní vládol v Jeruzaleme. Hospodinovi robil naprotiveň. 10 Po uplynutí roka ho dal kráľ Nebukadnesar spolu so vzácnymi predmetmi Hospodinovho domu dopraviť do Babylonu. Za kráľa nad Judskom a Jeruzalemom ustanovil jeho brata Cidkiju.36,10 Jer 22,24-30 Cidkija
11 Cidkija mal dvadsaťjeden rokov, keď sa stal kráľom, a jedenásť rokov vládol v Jeruzaleme.36,11-21 2Krľ 24,18–25,21; Jer 52,1-30 12 Hospodinovi, svojmu Bohu, robil naprotiveň. Nepokoril sa pred prorokom Jeremiášom, hovorcom Hospodina.36,12 Jer 37–38 13 Dokonca sa vzbúril proti kráľovi Nebukadnesarovi, ktorý ho zaviazal prísahou na Boha. Tvrdošijne sa vzpieral a zanovite odmietal návrat k Hospodinovi, Bohu Izraela.36,13 Ez 17,13-16 14 Ba i všetci vedúci kňazi a ľud sa stávali čoraz viac nevernejší. Nasledovali rôzne ohavnosti národov, čím poškvrnili dom, ktorý si Hospodin posvätil v Jeruzaleme.36,14 Jer 23,11 15 Hospodin, Boh ich otcov, im po svojich posloch dával včas výstrahu, lebo mal súcit so svojím ľudom a svojím príbytkom.36,15 Jer 25,4; Mt 23,37-38 16 Tí však zosmiešňovali Božích poslov, pohŕdali jeho slovami a potupovali jeho prorokov, až sa hnev Hospodina natoľko vystupňoval proti ľudu, že mu už nebolo pomoci.36,16 Lk 20,9-16; Sk 7,52 17 Priviedol na nich chaldejského kráľa, ktorý vo svätyni pobil mečom ich mládencov, neušetril mládenca ani pannu, ani starca, ani veľmi zostarnutého človeka. Všetkých vydal do jeho moci. 18 Všetko veľké i malé náčinie Božieho domu, poklady Hospodinovho domu, poklady kráľa a jeho hodnostárov, všetko to odniesol do Babylonu. 19 Potom zapálili Boží dom, strhli hradby Jeruzalema a všetky jeho paláce spálili. Tak vyšli všetky vzácnosti navnivoč.36,19 Jer 26,6; Nár 2,6 20 Tých, čo unikli meču, presídlil do Babylonu. Tam museli jemu a jeho synom slúžiť ako otroci až do nástupu perzskej vlády.36,20 Ezd 1 21 Tak sa splnilo slovo Hospodina, vyrieknuté Jeremiášom: „Kým si krajina nevynahradí svoje soboty. Po celý čas, kým bola pustá, odpočívala, aby sa naplnilo sedemdesiat rokov.“36,21 Lv 26,33-34; Jer 25,11-12 22 V prvom roku perzského kráľa Kýra — aby sa tak splnilo Hospodinovo slovo, vyrieknuté Jeremiášom — dal Hospodin vnuknutie perzskému kráľovi Kýrovi, ktorý dal rozhlásiť po celom kráľovstve, a to i písomne:36,22-23 Ezd 1,1-3; Jer 25,1236,22 Iz 44,28; Jer 29,10 23 „Takto vraví perzský kráľ Kýros: ‚Hospodin, Boh nebies, mi odovzdal všetky kráľovstvá zeme a poveril ma, aby som mu postavil dom v Jeruzaleme, ktorý je v Judsku. Ak niekto spomedzi vás pochádza z jeho ľudu, Hospodin, jeho Boh, nech je s ním a nech sa dá na cestu!‘“