Predchádzajúca kapitola

30. kapitola

Svätenie Paschy

1 Potom pozval Chizkija celý Izrael a Júdu, ba napísal i listy Efrajimu a Menaššemu, aby prišli do Hospodinovho domu v Jeruzaleme sláviť Paschu na počesť Hospodina, Boha Izraela.
2 Kráľ sa dohodol so svojimi hodnostármi a celým zhromaždením v Jeruzaleme, že v druhom mesiaci budú sláviť Paschu. 3 V riadnom čase ju totiž nemohli sláviť, lebo sa neposvätilo dosť kňazov a ani ľud sa nezhromaždil do Jeruzalema. 4 Kráľ i celé zhromaždenie s tým súhlasili. 5 Rozhodli sa, že zverejnia po celom Izraeli od Beér-Šeby po Dán pozvanie do Jeruzalema na účasť na Pasche na počesť Hospodina, Boha Izraela, lebo mnohí ju nesvätili podľa predpisu. 6 Poslovia s listami od kráľa a jeho hodnostárov pochodili celý Izrael a Judsko a podľa kráľovho príkazu vyzývali Izraelitov: „Vráťte sa k Hospodinovi, Bohu Abraháma, Izáka a Izraela, aby sa on vrátil k vám, ku zvyšku tých, čo unikli z moci asýrskych kráľov. 7 Nebuďte ako vaši otcovia a bratia, ktorí sa spreneverili Hospodinovi, Bohu svojich otcov, takže ich vydal skaze, ako sami vidíte. 8 Nebuďte teraz vzdorovití ako vaši otcovia! Podajte Hospodinovi ruku! Vstúpte do jeho svätyne, ktorú navždy posvätil. Slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu, aby sa od vás odvrátil jeho prudký hnev! 9 Keď sa vrátite k Hospodinovi, vaši bratia a vaši synovia nájdu súcit u svojich väzniteľov a vrátia sa do tejto krajiny. Lebo Hospodin, váš Boh, je milostivý a súcitný a neodvráti si od vás tvár, keď sa k nemu obrátite.“ 10 Bežci chodili z mesta do mesta krajinou Efrajima, Menaššeho až po Zebulún. Tí ich však posmeškovali a vysmievali sa im. 11 Iba niektorí z Ašéra, Menaššeho a Zebulúna prišli pokorne do Jeruzalema. 12 I v Judsku zasiahol Boh, keď im dal jednomyseľnosť, aby podľa Hospodinovho slova splnili príkaz kráľa a hodnostárov. 13 Tak sa v druhom mesiaci zhromaždilo do Jeruzalema množstvo ľudu svätiť slávnosť Nekvasených chlebov. Bolo to obrovské zhromaždenie. 14 Pustili sa odstraňovať oltáre, čo boli v Jeruzaleme. Odstránili aj všetky kadidlové oltáre a pohádzali ich do potoka Kidrón. 15 V štrnásty deň druhého mesiaca zabíjali veľkonočného baránka. Kňazi a leviti sa s pocitom hanby posvätili a priniesli spaľované obety do Hospodinovho domu. 16 Stali si na svoje miesto podľa právneho predpisu a zákona Božieho muža Mojžiša. Kňazi kropili krv, ktorú im podávali leviti. 17 Pretože v zhromaždení bolo mnoho takých, čo sa neposvätili, leviti zabíjali veľkonočné baránky pre všetkých, ktorí neboli dosť čistí, aby ich zasvätili Hospodinovi. 18 Keďže sa mnohí ľudia, najmä z Efrajima, Menaššeho, Jissachára a Zebulúna, neočistili a jedli veľkonočného baránka v rozpore s platným predpisom, modlil sa za nich Chizkija: „Dobrotivý Hospodin, odpusť každému, 19 kto sa úprimne odhodlal vzývať Boha Hospodina, Boha svojich otcov, i keď nie v tej čistote, akú vyžaduje svätyňa.“ 20 Hospodin vypočul Chizkiju a uzdravil ľud. 21 Izraeliti, ktorí sa nachádzali v Jeruzaleme, slávili sedemdňovú slávnosť Nekvasených chlebov veľmi radostne. Leviti a kňazi chválili Hospodina z celej sily deň čo deň. 22 Chizkija sa prívetivo prihovoril ku všetkým levitom, ktorí preukázali dobrú znalosť služby Hospodinovi. Sedem dní slávnostne hodovali, prinášali obety spoločenstva a vzdávali vďaku Hospodinovi, Bohu svojich otcov. 23 Celé zhromaždenie sa rozhodlo, že bude svätiť ďalších sedem dní. Tak radostne slávili ďalších sedem dní. 24 Judský kráľ Chizkija totiž daroval zhromaždeniu tisíc býčkov a sedemtisíc oviec. Hodnostári zasa darovali zhromaždeniu tisíc býčkov a desaťtisíc oviec. Posvätilo sa množstvo kňazov. 25 Radovalo sa celé zhromaždenie Júdovcov: kňazi, leviti a celé zhromaždenie, zídené z Izraela vrátane prisťahovalcov, ktorí prišli z Izraela alebo bývali v Judsku. 26 V Jeruzaleme zavládla veľká radosť, akej tam nebolo od čias izraelského kráľa Šalamúna, Dávidovho syna. 27 Potom povstali léviovskí kňazi a požehnali ľud. Ich hlas bol vypočutý a ich modlitba prenikla do neba, do jeho svätého príbytku.