Predchádzajúca kapitola

20. kapitola

Jošafátove víťazstvá

1 Neskôr Jošafáta napadli Moábčania, Ammónčania a s nimi niektorí Meunci. 2 Jošafát dostal hlásenie: „Mohutný dav spoza mora a zo Sýrie sa valí proti tebe a je už v Chacecón-Tamáre, teda v Én-Gedi.“ 3 Jošafát sa preľakol, dopytoval sa Hospodina a po celom Judsku vyhlásil pôst. 4 Vtedy sa zhromaždili Júdovci, aby hľadali pomoc u Hospodina. I zo všetkých judských miest ho prišli vzývať. 5 Jošafát si zastal v zhromaždení Júdovcov a Jeruzalemčanov v Hospodinovom dome pred Novým nádvorím 6 a zvolal: „Hospodin, Bože našich otcov, či nie si Bohom na nebi a či nevládneš nad kráľovstvami všetkých národov? V tvojej ruke je moc a sila, nikto ti nemôže vzdorovať. 7 Bože náš, či si nevyhnal spred svojho izraelského ľudu obyvateľov tejto krajiny a či si ju navždy nedal potomstvu svojho priateľa Abraháma? 8 V nej sa usadili a postavili v nej svätyňu tvojmu menu. Povedali si: 9 ‚Ak sa vyskytne nejaké zlo: meč súdu, mor či hlad a my predstúpime pred tento dom a pred teba — lebo v tomto dome prebýva tvoje meno — a budeme vo svojom trápení volať k tebe, ty nás vypočuješ a zachrániš.‘ 10 Teraz sú tu Ammónčania, Moábčania a obyvatelia seírskeho pohoria, cez územie ktorých si Izraelu nedovolil prejsť, keď prichádzal z Egypta, ale sa im vyhol a nevyhubil ich. 11 Ako sa nám len odplácajú! Prišli nás vyhnať z tvojho vlastníctva, ktoré si nám pridelil. 12 Bože náš, či ich nebudeš súdiť? Veď my sami nevládzeme vzdorovať tomuto úžasnému davu, ktorý tiahne proti nám, ani nevieme, čo si počať, k tebe upierame svoj zrak.“ 13 Všetci Júdovci stáli pred Hospodinom i so svojimi malými deťmi, ženami a synmi. 14 Vtedy dal Hospodinov duch v zhromaždení vnuknutie Jachazíelovi, synovi Zecharju, syna Benaju, syna Jeíela, syna Mattanju, levitovi z Asáfovcov. 15 Ten prehovoril: „Dobre počúvajte všetci Júdovci, obyvatelia Jeruzalema i kráľ Jošafát! Tak vám vraví Hospodin: ‚Nebojte sa a nedeste sa tohto mohutného davu. Nebude to boj váš, ale Boží. 16 Zajtra sa pustíte do nich, keď budú vystupovať cícskym svahom. Zastihnete ich na konci údolia pred jeruelskou púšťou. 17 V tomto prípade nemusíte bojovať. Rozostavte sa a zostaňte stáť. Uvidíte, ako vás Hospodin zachráni. Júdovci a Jeruzalemčania, nebojte sa a nedeste sa! Zajtra vyrazíte proti nim a Hospodin bude s vami.‘“ 18 Jošafát sa sklonil tvárou po zem a všetci Júdovci i obyvatelia Jeruzalema padli pred Hospodinom na zem a vzdávali mu poctu. 19 Nato povstali leviti z Kohátovcov a Korachovcov, aby prenikavým hlasom chválili Hospodina, Boha Izraela. 20 Včasráno vstali a vyrazili na Tekóanskú púšť. Pri ich odchode si Jošafát zastal a zvolal: „Počúvajte ma Júdovci, a obyvatelia Jeruzalema! Verte v Hospodina, svojho Boha, a obstojíte! Verte jeho prorokom a šťastne sa vám povedie.“ 21 Keď sa poradil s ľudom, ustanovil Hospodinových spevákov, ktorí mu v posvätnej nádhere mali spievať chvály. Mali ísť pred ozbrojencami a prevolávať: „Ďakujte Hospodinovi, lebo naveky trvá jeho milosť!“ 22 Len čo začali jasať a chválorečiť, nastražil Hospodin zálohy proti Ammónčanom, Moábčanom a obyvateľom seírskeho pohoria, ktorí napadli Judsko, takže utrpeli porážku. 23 Ammónčania a Moábčania sa totiž postavili proti obyvateľom seírskeho pohoria, aby ich zničili použitím hubiacej kliatby. 24 Keď prišli Júdovci na miesto s výhľadom na púšť a pozreli sa na ten dav, videli na zemi už len mŕtvoly. Neušiel nikto. 25 Potom prišiel Jošafát so svojím ľudom pobrať si korisť. Našli tam pri nich množstvo majetku, šatstva a cenných vecí. Nabrali si z toho viac, než mohli uniesť. Korisť bola taká veľká, že ju museli odnášať tri dni. 26 Na štvrtý deň sa zhromaždili v údolí Beracha. Keďže tam dobrorečili Hospodinovi, dodnes sa to miesto nazýva údolím Beracha. 27 Potom sa vrátili všetci judskí a jeruzalemskí muži na čele s Jošafátom radostne do Jeruzalema, lebo im Hospodin dožičil radosť z víťazstva nad nepriateľmi. 28 Do Jeruzalema, k Hospodinovmu domu prišli s harfami, citarami a trúbami. 29 Zdesenie z Boha ohromilo kráľovstvá všetkých krajín. Dopočuli sa totiž, že proti nepriateľom Izraela bojoval sám Hospodin. 30 Jošafátovo kráľovstvo nažívalo v mieri a jeho Boh mu zaistil pokoj od okolia.

Koniec Jošafátovej vlády

31 Jošafát vládol nad Judskom. Mal tridsať rokov, keď sa stal kráľom a dvadsaťpäť rokov vládol v Jeruzaleme. Jeho matka, dcéra Šilchiho, sa volala Azuba. 32 Chodil po ceste svojho otca Asu a nevybočil z nej. Robil to, čo Hospodin uznáva za správne. 33 Výšiny však nezmizli a ľud sa svojím zmýšľaním nepridŕžal výlučne Boha svojich otcov. 34 Ostatné Jošafátove príbehy, staršie i novšie, sú zapísané v Dejinách Jehua, Chananiho syna, ktoré sa dostali do Knihy izraelských kráľov. 35 Neskôr sa spolčil judský kráľ Jošafát s izraelským kráľom Achazjom, ktorý ho navádzal na svojvoľné podujatia. 36 Spolčil sa s ním, aby staval zámorské lode. Stavali ich v Ecjón-Geberi. 37 Eliezer, syn Dodavahua z Mareše, prorokoval proti Jošafátovi: „Pretože si sa spolčil s Achazjom, Hospodin zmarí tvoje dielo!“ Lode stroskotali a nemohli odplávať do zámoria.