7. kapitola
1 Vtedy povedal Elizeus: „Čujte slovo Hospodina! Takto vraví Hospodin: ‚Zajtra o tomto čase bude stáť v Samárijskej bráne sea jemnej múky šekel a dve sey jačmeňa šekel.‘“ 7,1-2 2Krľ 7,16-19 2 Ale dôstojník, kráľov pobočník, odvetil Božiemu mužovi: „Aj keby Hospodin urobil na nebi otvory, či by sa to slovo splnilo?“ Ten však poznamenal: „Nuž vlastnými očami to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš.“7,2 2Krľ 5,18 3 Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Tí sa vzájomne uzhodli: „Čo sa tu máme až do smrti ponevierať?7,3 Lv 13,46 4 Ak sa rozhodneme odísť do mesta, kde vládne hlad, zomrieme tam. Ak pobudneme tu, i tak zomrieme. Poďme a vpadnime do sýrskeho tábora. Ak nás ponechajú nažive, budeme žiť, ak nám siahnu na život, zomrieme.“ 5 Za súmraku sa rozhodli odísť do sýrskeho tábora. Keď prišli na jeho okraj, zistili, že tam nikoho niet. 6 Pán vzbudil v sýrskom tábore dojem, že počuli hrmot vozov, dupot koní a krik mohutného vojska. Všetci boli presvedčení, že si izraelský kráľ najal proti nim chetitských a egyptských kráľov, aby ich napadli.7,6 2Krľ 6,17 7 Za súmraku sa rozhodli utiecť. Zanechali svoje stany, kone, osly i tábor v pôvodnom stave. Utiekli, aby sa zachránili.7,7 Ž 48,5-7; 53,6; 68,13 8 Malomocní prišli na okraj tábora. Vnikli do jedného stanu, najedli sa a napili. Vyniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli si to skryť. Opätovne vnikli do ďalšieho stanu, vyniesli odtiaľ veci a šli si to skryť. 9 Vzájomne si pritom vyčítali: „Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrej zvesti, a my mlčíme. Ak budeme vyčkávať až do ranného svitu, obvinia nás. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu.“7,9 Gn 4,13 10 Keď prišli, zavolali na vrátnika mesta a hlásili: „Vnikli sme do sýrskeho tábora, ale tam vôbec nikoho nebolo, ani stopy po človeku, iba priviazané kone i osly a stany v pôvodnom stave.“ 11 Ten privolal ďalších vrátnikov a tí oznámili správu priamo kráľovskému domu.7,11 Iz 52,8; 62,6; Jer 31,6 12 Kráľ v noci vstal a povedal svojim služobníkom: „Poviem vám, čo na nás chystajú Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto odišli z tábora, aby sa skryli v poli. Predpokladajú, že tých, čo vyjdú z mesta, pochytajú živých a tak vniknú do mesta.“ 13 Jeden z jeho služobníkov podal návrh: „Treba vziať päť koní, čo tu ešte zostali, a vyslať ich na prieskum. Iste ich je ako celkové množstvo Izraela, ktoré ešte zostalo, alebo ako celé množstvo Izraela, ktoré zahynulo. Pošleme ich a uvidíme.“ 14 Vzali si dva bojové vozy s koňmi a kráľ ich vyslal smerom k sýrskemu táboru s príkazom: „Vydajte sa na prieskum!“ 15 Sledovali ich až po Jordán. Napodiv bola celá cesta plná šatstva a zbraní, ktoré Sýrčania v zmätku poodhadzovali. Poslovia po svojom návrate podali kráľovi hlásenie. 16 Nato ľud vyšiel a vydrancoval sýrsky tábor. Tak sa stalo podľa Hospodinovho slova, že sea jemnej múky stála šekel striebra i dve sey jačmeňa stáli šekel striebra. 17 Kráľ zveril dozor pri bráne dôstojníkovi, svojmu pobočníkovi. Ľud ho však pošliapal, takže zomrel, ako to predpovedal Boží muž, ktorý sa tak vyslovil, keď k nemu prišiel kráľ. 18 Splnilo sa, čo predpovedal Boží muž kráľovi: „Zajtra o tomto čase budú stáť v Samárijskej bráne dve sey jačmeňa šekel striebra i sea jemnej múky bude stáť šekel striebra.“ 19 Vtedy povedal dôstojník Božiemu mužovi: „To by musel Hospodin narobiť na nebi otvory, aby sa to mohlo stať.“ Ten odpovedal: „Na vlastné oči to uvidíš, ale jesť z toho nebudeš.“ 20 Aj sa mu tak stalo: Ľud ho v bráne pošliapal, takže zomrel.