Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Vynorená sekera

1 Prorockí učeníci navrhli Elizeovi: „Ako vidno, miesto, kde s tebou bývame, je nám pritesné. 2 Poďme k Jordánu a donesme si odtiaľ každý po jednom brvne a urobme si tam miesto na bývanie.“ Povedal: „Choďte!“ 3 Tu sa niekto ohlásil: „Prosím, poď aj ty so svojimi služobníkmi.“ Odvetil: „Pôjdem.“ 4 Šiel s nimi. Keď prišli k Jordánu, stínali stromy. 5 Ako tak jeden stínal strom, železná časť sekery mu odpadla do vody. Nato s krikom zvolal: „Môj pán, bola vypožičaná!“ 6 Boží muž sa spýtal: „Kam spadlo to železo?“ Ukázali mu to miesto. Nato okliesnil konár, hodil ho ta a železo sa vynorilo. 7 Povedal: „Zdvihni si ho!“ Ten sa načiahol a vzal si ho.

Elizeus zajíma Sýrčanov

8 Keď sýrsky kráľ viedol vojnu proti Izraelu, radieval sa so svojimi služobníkmi o presnom mieste táborenia. 9 Boží muž však izraelského kráľa varoval: „Vyhýbaj sa tomu miestu, lebo ta zostúpili Sýrčania.“ 10 Izraelský kráľ vyslal hliadku na miesto, ktoré mu Boží muž označil a pred ktorým ho varoval, takže bol ustavične v strehu. 11 Tento výsledok znepokojoval sýrskeho kráľa. Zvolal si služobníkov a spýtal sa ich: „Neprezradíte, kto z našich má spojenie s izraelským kráľom?“ 12 Jeden z jeho služobníkov povedal: „Nikto, môj pán a kráľ. To Elizeus, prorok v Izraeli, prezrádza izraelskému kráľovi zámery, ktoré zostavuješ vo svojej spálni.“ 13 Nato rozkázal: „Choďte a zistite, kde sa práve zdržuje. Potom ho dám zatknúť.“ Hlásili mu: „Je práve v Dotáne.“ 14 Vyslal ta kone, bojové vozy a silný oddiel. Tí dorazili v noci a mesto obkľúčili. 15 Včasráno vstal sluha Božieho muža. Keď vyšiel von, videl, že vojsko s koňmi a vozmi obkľučuje mesto. Jeho sluha mu povedal: „Beda, pán môj, čo si počneme?“ 16 Ten však odpovedal: „Neboj sa! Máme viac spojencov než oni.“ 17 Potom sa Elizeus modlil: „Hospodin, otvor mu, prosím, oči, aby videl.“ Tu otvoril Hospodin sluhovi oči a ten uvidel zrazu vrch plný koní a ohnivých vozov vôkol Elizea. 18 Keď k nemu zostupovali, Elizeus sa modlil k Hospodinovi: „Zaslep tento národ.“ Ten ich zaslepil podľa Elizeovho slova. 19 Elizeus im vtedy povedal: „Nie ste na správnej ceste. Toto nie je to mesto. Poďte za mnou, zavediem vás k mužovi, ktorého hľadáte.“ Tak ich priviedol do Samárie. 20 Len čo ta vstúpili, povedal Elizeus: „Hospodin, otvor im oči, aby videli.“ Hospodin im otvoril oči a zbadali, že sú uprostred Samárie. 21 Keď ich izraelský kráľ uvidel, spýtal sa Elizea: „Otec môj, mám ich dať pobiť?“ 22 Odpovedal: „Nezabíjaj ich! Zabíjaš azda tých, ktorých sa zmocníš vlastným mečom a lukom? Predlož im chlieb a vodu, nech sa najedia a napijú. Potom nech odídu k svojmu pánovi.“ 23 Usporiadal teda pre nich veľkú hostinu. Keď sa najedli a napili, prepustil ich a oni odišli k svojmu pánovi. Potom sýrske lúpežné oddiely prestali prepadávať Izrael.

Hlad v Samárii

24 Neskôr sýrsky kráľ Ben-Hadad sústredil celé svoje vojsko, pritiahol a obľahol Samáriu. 25 V dôsledku obliehania nastal v Samárii taký hlad, že oslia hlava stála osemdesiat šeklov striebra a štvrť kabu holubieho trusu päť šeklov striebra. 26 Keď izraelský kráľ prechádzal po hradbách, ktorási žena na neho volala: „Pane môj, kráľu, pomôž!“ 27 Odpovedal: „Ak ti nepomôže Hospodin, akoby som ti mohol pomôcť ja? Azda troškou obilia alebo muštu?“ 28 Kráľ sa jej spýtal: „Čo chceš?“ Odvetila: „Táto žena ma naviedla: ‚Daj svojho syna, nech ho dnes zjeme. Môjho syna zjeme zajtra.‘ 29 Tak sme môjho syna uvarili a zjedli. Keď som jej na druhý deň povedala: ‚Daj svojho syna, nech ho zjeme,‘ ona si syna skryla.“ 30 Keď kráľ počul slová tej ženy, roztrhol si šaty. Keď šiel po hradbách, ľud si všimol, že pod nimi má na tele vrecovinu. 31 Povedal: „Nech ma Boh prísne potresce, ak nepríde dnes Šafátov syn Elizeus o hlavu.“ 32 Elizeus sedel doma a starší sedeli s ním, keď k nemu vyslal kohosi zo svojich ľudí. Prv než k nemu prišiel posol, Elizeus starším povedal: „Je jasné, že tento vrahov syn kohosi posiela, aby mi sťal hlavu. Dávajte pozor! Keď posol príde, zatvorte dvere a dverami ho vytlačte. Či za ním nepočuť kroky jeho pána?“ 33 Ešte s nimi hovoril, keď k nemu zostúpil posol. Vyhlásil: „Táto pohroma pochádza od Hospodina. Načo mám ešte čakať na Hospodina?“