12. kapitola
Videnia a zjavenia
1 Ak sa treba chváliť, aj keď to neosoží, prejdem k videniam a Pánovým zjaveniam.12,1 Sk 22,17-18; 26,19 2 Viem o človeku v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi — či v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie — uchvátený až do tretieho neba.12,2 Lk 24,23; Sk 8,39; 2Kor 11,11 3 A viem o tom istom človeku — či v tele, či mimo tela, neviem, Boh to vie —, 4 že bol uchvátený do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.12,4 Lk 23,43; 1Kor 2,9; Zj 2,7 5 Týmto sa teda budem chváliť. Sebou samým sa nebudem chváliť, iba ak slabosťami.12,5 2Kor 11,30 6 Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, poviem len pravdu. Zdržím sa však toho, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa,12,6 2Kor 10,8; 11,16 7 a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, aby ma udieral, a tak aby som sa nepovyšoval.12,7 Gn 6,17; Nm 33,55; Jób 2,6; Ez 28,24; Mt 25,41 8 Preto som trikrát prosil Pána, aby sa odo mňa vzdialil.12,8 Mt 26,44; Lk 6,13 9 Ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo sila12,9 T. j. moja sila. sa dokonale prejavuje v slabosti.“ Preto sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila. 10 Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný.12,10 Rim 5,3; 1Kor 1,24; 4,11; Flp 4,13 Pavlova starosť o cirkev v Korinte
11 Stal som sa nerozumným; vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať; nezaostával som totiž v ničom za veľkými apoštolmi, aj keď nie som ničím.12,11 Múd 10,16; Sk 5,12; Rim 15,19; 2Kor 11,5; Heb 2,4 12 Dôkazy o tom, že som apoštol, prejavovali sa medzi vami vytrvalosťou každého druhu, znameniami, divmi a prejavmi moci.12,12 Rim 15,18-19; 1Kor 12,10; Heb 2,4 13 Veď v čom ste boli ukrátení v porovnaní s ostatnými cirkvami, ak nie iba v tom, že som vám nebol na ťarchu? Odpustite mi túto krivdu!12,13 2Kor 11,7-9 14 Hľa, už po tretí raz som pripravený prísť k vám a nebudem vám na ťarchu. Veď nehľadám to, čo je vaše, ale vás. Lebo nie deti majú sporiť pre rodičov, ale rodičia pre deti.12,14 2Kor 13,1; Flp 4,17 15 Ja však veľmi rád vynaložím všetko, ba vydám aj seba samého za vaše duše. Ak vás ja tak veľmi milujem, mám byť menej milovaný?12,15 Flp 2,17 16 Dobre teda, nebol som vám síce na ťarchu, ale keďže som prefíkanec, vraj som vás oklamal.12,16 2Kor 11,9 17 Vari som vás vykorisťoval prostredníctvom niekoho z tých, ktorých som k vám poslal?12,17 2Kor 7,2 18 Poprosil som Títa a poslal som s ním brata. A či vás Títus vykorisťoval? Či sme nepostupovali v tom istom duchu a v tých istých šľapajach?12,18 Rim 4,12; 2Kor 8,6.16-18; 1Pt 2,21 19 Už dávno si myslíte, že sa pred vami obhajujeme. Pred Bohom v Kristovi vyhlasujeme: To všetko, milovaní, je na vaše budovanie. 20 Bojím sa však, aby som vás pri svojom príchode nenašiel takých, akých nechcem, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého nechcete; aby neboli sváry, žiarlivosť, hnev, rivalita, ohovárania, klebety, nadutosť a neporiadky.12,20 1Kor 3,3; 2Kor 2,1-4; 10,2.11; 1Pt 2,1 21 Aby ma Boh neponížil pred vami, keď znova prídem, a aby som nemusel oplakávať mnohých z tých, čo predtým zhrešili a nekajali sa z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti, ktorej sa dopustili.12,21 2Kor 13,2