Predchádzajúca kapitola

11. kapitola

Pavol a falošní apoštoli

1 Kiež by ste zniesli trochu mojej nerozumnosti! Áno, znášajte ma! 2 Veď horlím za vás Božou horlivosťou a zasnúbil som vás jednému mužovi, aby som vás predviedol Kristovi ako čistú pannu. 3 Bojím sa však, aby sa vaše mysle neodvrátili od úprimnosti a čistoty voči Kristovi tak, ako zviedol had Evu svojou ľstivosťou. 4 Keď k vám niekto príde a zvestuje vám iného Ježiša, než sme vám hlásali my, alebo keď prijímate iného ducha a iné evanjelium, než ste dostali, vy to pokojne znášate. 5 Ja si však myslím, že v ničom nezaostávam za veľkými apoštolmi. 6 Ak aj som nedoukom v reči, nie však v poznaní; veď sme vám to vo všetkom a všetkým dokázali. 7 Vari som sa dopustil hriechu tým, že som sa ponížil, aby ste vy boli povýšení tým, že som vám zadarmo zvestoval Božie evanjelium? 8 Iné cirkvi som ochudobnil tým, že som prijal od nich podporu, aby som mohol slúžiť vám, 9 a aj keď som bol u vás a ocitol som sa v núdzi, nikomu som nebol na ťarchu. Veď v čom som pociťoval núdzu, vypomohli mi bratia, ktorí prišli z Macedónska. A tak vo všetkom som sa chránil a budem sa chrániť, aby som vám nebol na ťarchu. 10 Je vo mne Kristova pravda, preto moju chválu v krajoch Achájska nič nezadrží. 11 Prečo? Azda preto, že vás nemilujem? Boh to vie! 12 Čo teda robím, budem robiť aj naďalej, aby som odňal zámienku tým, ktorí hľadajú príležitosť vychvaľovať sa a ukazovať sa, že sú takí ako my. 13 Sú to totiž falošní apoštoli, ľstiví pracovníci, ktorí sa tvária ako Kristovi apoštoli. 14 A nie div, veď aj sám satan sa tvári ako anjel svetla. 15 Nie je to nič prekvapujúce, ak sa aj jeho služobníci tvária ako služobníci spravodlivosti. Ich koniec bude primeraný ich skutkom.

Utrpenie Pavla ako apoštola

16 Znova hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný. Ak však áno, prijmite ma ako nerozumného, aby som sa aj ja trochu v niečom pochválil. 17 Čo hovorím o tejto chvále, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný. 18 Keďže sa mnohí chvália podľa tela, budem sa aj ja tak chváliť. 19 Veď ako rozumní radi znášate nerozumných! 20 Znášate, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyjedá, keď sa vás niekto zmocňuje, keď sa niekto povyšuje, keď vás niekto bije po tvári. 21 S hanbou to hovorím, lebo vraj sme boli slabí. Ak sa však niekto v niečom opovažuje — hovorím ako nerozumný —, opovážim sa aj ja. 22 Sú Hebreji? Som aj ja. Sú Izraeliti? Aj ja. Sú Abrahámovo potomstvo? Aj ja. 23 Sú služobníci Krista? — Hovorím ako nerozumný: Tým viac som ja! Prežil som viac námah, viac väzení, oveľa viac bitiek, často na dosah smrti. 24 Od Židov som dostal päť ráz štyridsať úderov bez jedného, 25 tri razy ma palicovali, raz kameňovali, trikrát som prežil stroskotanie lode, noc a deň som zápasil na otvorenom mori. 26 Často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách hroziacich od zbojníkov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi, 27 v námahe a lopote, často bez spánku, o hlade a smäde, často v pôstoch, v chlade a v nahote; 28 a okrem toho všetkého denne na mňa dolieha starosť o všetky cirkvi. 29 Veď kto trpí slabosťou, že by som aj ja neutrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, že by to aj mňa nepálilo? 30 Ak sa treba chváliť, budem sa teda chváliť svojou slabosťou. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Aretasa dal strážiť mesto Damask, aby ma uväznil, 33 ale unikol som z jeho rúk; v koši ma totiž spustili otvorom v hradbách.