Predchádzajúca kapitola

25. kapitola

Nabál a Abigajil

1 Keď Samuel zomrel, zhromaždil sa celý Izrael a oplakával ho. Pochovali ho v jeho dome v Ráme. Dávid potom vstal a odišiel na púšť Parán. 2 Tam v Maóne bol veľmi bohatý muž, ktorý mal hospodárstvo v Karmeli. Mal tritisíc oviec a tisíc kôz a vtedy bol práve v Karmeli pri strihaní svojich oviec. 3 Ten muž sa volal Nabál a jeho žena Abigajil. Kým žena bola veľmi rozumná a pekná, muž bol surovec hrubého správania; bol to Kalébovec. 4 Keď sa Dávid na púšti dozvedel, že Nabál strihá svoje ovce, 5 dal desiatim mládencom príkaz: „Vyjdite do Karmelu a pozdravte odo mňa Nabála. 6 Môjmu bratovi zaželajte: ‚Maj sa dobre, i tvoj dom, i všetko, čo je tvoje! 7 Počúvam, že máš práve strihačov. Tvoji pastieri sa donedávna zdržovali pri nás. Nikdy sme im neublížili a nič sa im nestratilo po celý čas ich pobytu v Karmeli. 8 Spýtaj sa svojich pastierov a povedia ti! Nech si títo mládenci získajú tvoju priazeň. Prichádzame vo vhodnom čase. Obdaruj, prosím, svojich služobníkov a svojho syna Dávida niečím, čo máš poruke.‘“ 9 Dávidovi mládenci prišli, predniesli všetky tie slová Nabálovi a čakali. 10 Nabál sa však na Dávidových služobníkov osopil: „Kto je Dávid a kto Izajov syn? Dnes je mnoho sluhov, čo ušli od svojich pánov. 11 Mám azda vziať svoj chlieb, vodu a mäso zo zabitého stáda, čo je pripravené pre strihačov, a dať mužom, o ktorých ani neviem, odkiaľ sú?“ 12 Dávidovi mládenci sa vydali na spiatočnú cestu. Pri svojom návrate mu vyrozprávali všetko, čo sa stalo. 13 Dávid prikázal družine: „Nech si každý pripáše meč.“ Všetci vrátane Dávida si teda pripásali meč. Za Dávidom kráčalo okolo štyristo mužov a dvesto ich zostalo pri výstroji. 14 Ktosi z mládencov však Nabálovu ženu Abigajil upozornil: „Len si pováž! Dávid nechal po posloch pozdraviť nášho pána z púšte, ale ten ich odbil. 15 Tí muži sa k nám správali veľmi slušne. Neobťažovali nás a po celý čas, čo sme popri nich na poli chodievali, nič sa nám nestratilo. 16 Po celý čas, čo sme pri nich pásli ovce, nám boli vo dne i v noci hradbou. 17 Dôkladne teda pouvažuj, čo urobíš, lebo o záhube nášho pána a celej jeho rodiny sa už rozhodlo. On je však taký zloduch, že sa s ním nedá rozprávať“. 18 Abigajil vzala rýchlo dvesto chlebov, dva mechy vína, päť pripravených oviec, päť seí praženého zrna, sto priehrští sušených hrozienok i dvesto priehrští lisovaných fíg. Naložila to na osly. 19 Sluhom prikázala: „Choďte vopred, ja pôjdem za vami.“ Svojmu mužovi Nabálovi to však neoznámila. 20 Keď išla na oslovi a schádzala krytá vrchom, oproti nej práve zostupoval Dávid a jeho muži, takže sa s nimi stretla. 21 Dávid práve hovoril: „Veru som nadarmo strážil všetko, čo má Nabál na púšti. Zo všetkého, čo má, sa mu nič nestratilo. Odplatil sa mi zlým za dobré. 22 Nech Boh prísne potresce nepriateľov Dávida, ak zo všetkých Nabálových osôb mužského rodu niekoho ponechám do rána.“ 23 Keď Abigajil zbadala Dávida, rýchlo zosadla z osla, padla pred ním na tvár a poklonila sa po zem. 24 Hodila sa mu k nohám a vravela: „Môj pane, ja sama som na vine. Dovoľ prehovoriť tvojej služobnici, vypočuj jej slová. 25 Nech si, prosím, môj pán nič nerobí z toho naničhodníka. Je taký, ako naznačuje jeho meno. Volá sa Nabál a bláznovstvo je v ňom. Ja však, tvoja služobnica, som nevidela mládencov, ktorých si poslal, môj pane. 26 Teraz však, môj pane, skutočnosť je taká, že ti Hospodin prekazil spáchať vraždu, aby si si sám vybavoval veci. Nech sú teda ako Nabál tvoji nepriatelia aj tí, čo sa snažia zahubiť môjho pána. 27 Prijmi teraz tento dar, ktorý tvoja služobnica prináša svojmu pánovi. Nech slúži na úžitok mládencom, ktorí kráčajú v šľapajach môjho pána! 28 Odpusť trúfalosť svojej služobnice! Hospodin určite postaví trvalý dom môjmu pánovi, lebo vedie Hospodinove boje a za celý čas tvojho účinkovania sa nenašlo na tebe nič zlého. 29 Keby sa ťa niekto odvážil prenasledovať alebo ti siahať na život, tvoj život bude pojatý do zväzku živých u Hospodina, tvojho Boha. Život tvojich nepriateľov bude odmrštený ako z praku. 30 Keď potom splní Hospodin môjmu pánovi všetko to dobré, čo o tebe povedal, ustanoví ťa za vojvodcu nad Izraelom. 31 Nemusíš sa znepokojovať ani si vyčítať, že si prelial krv, aby si tak môj pán pomohol. Keď Hospodin preukáže môjmu pánovi dobro, spomeň si na svoju služobnicu.“ 32 Dávid odpovedal Abigajil: „Nech je zvelebený Hospodin, Boh Izraela, ktorý mi ťa dnes poslal oproti, 33 nech je požehnaná tvoja rozvážnosť, požehnaná buď aj ty sama, že si ma dnes odradila od úmyslu preliať krv a tak si pomôcť. 34 Hospodin, Boh Izraela, mi prekazil zámer ublížiť ti. Keby si nebola hneď prišla a nevyšla mi oproti, celkom iste by Nabálovi nezostal do ranného svitu nikto z mužského rodu.“ 35 Dávid od nej prijal prinesený dar a povedal jej: „Choď pokojne domov. Vypočul som ťa a beriem na teba ohľad.“ 36 Keď prišla Abigajil k Nabálovi, práve poriadal vo svojom dome hostinu, podobnú kráľovskej. Mal dobrú náladu a veľmi sa opil. Preto mu až do ranného svitu nič nepovedala. 37 Ráno, keď Nabál vytriezvel, jeho žena mu vyrozprávala, čo sa stalo. Zrazu mu v hrudi zlyhalo srdce a stuhlo na kameň. 38 Asi o desať dní Hospodin zasiahol Nabála, takže zomrel. 39 Keď sa Dávid dopočul o Nabálovej smrti, zvolal: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý rozriešil spor pre urážku, ktorú vyslovil Nabál, a že svojmu služobníkovi zabránil spáchať zločin. Tým vrátil Hospodin Nabálovu zlobu na jeho vlastnú hlavu.“ Dávid vyslovil Abigajil svoje prianie vziať si ju za ženu. 40 Dávidovi služobníci prišli k Abigajil do Karmelu a povedali jej: „Posiela nás k tebe Dávid, chce si ťa vziať za ženu.“ 41 Ona vstala, poklonila sa tvárou po zem a povedala: „Tvoja služobnica je tu ako slúžka, pripravená umývať nohy služobníkom svojho pána.“ 42 Abigajil rýchlo vstala, vysadla na osla, v sprievode svojich piatich slúžok nasledovala poslov Dávida a stala sa jeho ženou. 43 Dávid sa oženil aj s Achinoam z Jezreelu a obe sa stali jeho ženami. 44 Šaul dal svoju dcéru Michol, Dávidovu ženu, Paltimu, Lajišovmu synovi, ktorý bol z Gallímu.