Predchádzajúca kapitola

23. kapitola

Dávid v Keile

1Dávidovi priniesli správu: „Filištínci bojujú proti Keile a plienia humná.“
2Dávid si žiadal radu od Hospodina: „Mám ísť a pobiť týchto Filištíncov?“ Hospodin Dávidovi odpovedal: „Choď, pobiješ Filištíncov a zachrániš Keilu.“ 3Dávidovi muži však namietali: „Už tu v Judsku tŕpneme strachom, a čo v Keile, keď nastúpime proti bojovým útvarom Filištíncov?“ 4Dávid sa znovu utiekal o radu u Hospodina. Hospodin mu odpovedal: „Vstaň, zostúp do Keily, lebo ti Filištíncov vydám do rúk.“ 5Dávid odišiel s mužmi do Keily, zaútočil na Filištíncov, odohnal im dobytok a pripravil im zdrvujúcu porážku. Tak Dávid oslobodil obyvateľov Keily.6Keď Achimelechov syn Ebjatár utekal k Dávidovi do Keily, niesol so sebou aj efód. 7Šaulovi hlásili, že Dávid vstúpil do Keily. Šaul povedal: „Boh mi ho vydal do moci. Tým, že vošiel do mesta, ktoré má bránu a závory, sám sa zatvoril.“ 8Šaul vyzval všetok ľud na bojovú výpravu proti Keile, aby Dávida i jeho družinu obľahli. 9Keď sa Dávid dozvedel, že Šaul mu chystá zákerný úder, prikázal kňazovi Ebjatárovi: „Prines efód.“ 10Dávid povedal: „Hospodin, Bože Izraela! Tvoj služobník počul, že Šaul hodlá vstúpiť do Keily a pre neho chce zničiť mesto. 11Vydajú ma Keilčania do jeho rúk? Príde sem Šaul, ako to počul tvoj služobník? Hospodin, Bože Izraela, oznám to svojmu služobníkovi.“ Hospodin odpovedal: „On príde.“ 12Dávid sa spytoval: „Vydali by Keilčania mňa i moju družinu Šaulovi do rúk?“ Hospodin odpovedal: „Vydali.“ 13Potom Dávid a jeho šesťsto mužov odišli z Keily a potulovali sa z miesta na miesto. Keď Šaul dostal správu, že sa Dávid stiahol z Keily, výpravu zrušil.14Dávid sa spočiatku zdržiaval na ťažko prístupných miestach na púšti; potom aj v pohorí na púšti Zíf. Hoci Šaul po celý ten čas sliedil za ním, Boh mu ho nevydal do rúk. 15Dávid si uvedomil, že cieľom Šaulovej výpravy bolo pripraviť ho o život, a preto bol v Chorši na púšti Zíf.16Vtedy sa Šaulov syn Jonatán vybral za Dávidom do Chorše, aby ho v Božom mene povzbudil. 17Povedal mu: „Neboj sa, lebo ruka môjho otca Šaula ťa nedostihne. Staneš sa kráľom nad Izraelom a ja budem tvojím zástupcom. Vie to i môj otec Šaul.“ 18Obaja uzavreli zmluvu pred Hospodinom. Dávid zostal v Chorši a Jonatán odišiel domov.19Zífania prišli k Šaulovi do Gibey so správou: „Dávid sa skrýva u nás v Chorši v ťažko prístupných pevnostiach, a to na kopci Chachila, južne od Ješimóna. 20Ak teda, kráľ, sa ti tak veľmi žiada ta ísť, choď. My sa už postaráme, aby sa dostal do rúk kráľa.“ 21Šaul povedal: „Ste požehnaní od Hospodina, lebo ste mali so mnou súcit. 22Len choďte a vytrvalo pokračujte ďalej. Zistite presné miesto, kde sa zdržiava a osobu, ktorá ho tam videla. Počul som, že je veľmi ľstivý. 23Pozorne prehľadajte všetky skrýše, kde by sa mohol skryť, a vráťte sa ku mne so spoľahlivými údajmi. Potom pôjdem s vami, a ak bude v krajine, budem po ňom pátrať medzi všetkými judskými rodinami.“ 24Zífania odišli od Šaula domov. Dávid sa vtedy so svojimi mužmi nachádzal na púšti Maón v Arabe, južne od Ješimóna. 25Šaul so svojimi mužmi odišiel na prieskum. Keď to hlásili Dávidovi, zišiel nižšie ku skale a zdržiaval sa na púšti Maón. Dopočul sa o tom Šaul a tam prenasledoval Dávida. 26Pritom Šaul postupoval po jednom úbočí vrchu, Dávid a jeho muži po druhom. Dávid musel urýchlene ujsť Šaulovi. Šaul a jeho muži obkľučovali Dávida a jeho mužov a chceli ich zajať.27Vtom prišiel k Šaulovi posol s odkazom: „Ponáhľaj sa, lebo do krajiny vtrhli Filištínci.“ 28Šaul prestal prenasledovať Dávida a šiel proti Filištíncom. Preto nazvali to miesto: „Skala rozdelenia.“