7. kapitola

Demetrios I. Soter kráľom

1 V roku stopäťdesiatjeden utiekol z Ríma Seleukov syn Demetrios. S niekoľkými mužmi vystúpil do prímorského mesta7,1 Tripolis na fenickom pobreží (porov. 2Mak 14,1). a začal tam kraľovať.
2 Keď vošiel do kráľovského domu svojich predkov, vojsko zajalo Antiocha a Lysiasa, aby mu ich predviedli. 3 Dozvedel sa o tom a povedal: „Neukazujte mi ich tváre!“ 4 Vojaci ich zabili a Demetrios zasadol na trón svojho kráľovstva. 5 Vtedy prešli k nemu všetci nešľachetní a bezbožní mužovia z Izraela. Viedol ich Alkimos, ktorý chcel byť veľkňazom. 6 U kráľa žalovali na ľud: „Júda a jeho bratia zahubili všetkých tvojich priateľov a nás vyhnali z vlastnej krajiny. 7 Teraz teda pošli muža, ktorému dôveruješ. Nech príde a vidí celé to spustošenie, ktoré Júda spáchal na nás i na kráľovej krajine. Nech potrestá ich aj všetkých, čo im pomáhali.“ 8 Kráľ si vybral Bakchida, jedného zo svojich priateľov, ktorý spravoval územie za riekou, bol vážený v kráľovstve a verný kráľovi. 9 Poslal Bakchida i bezbožníka Alkima, ktorého ustanovil za veľkňaza, a prikázal mu, aby vykonal pomstu na Izraelitoch. 10 Obaja vyrazili a vtrhli s veľkým vojskom do judskej krajiny. Vtedy poslali poslov k Júdovi a jeho bratom, aby ich podviedli cez ponuku mieru. 11 Tí však nedbali na ich reči. Videli totiž, že prišli s veľkým vojskom. 12 U Alkima a Bakchida sa zhromaždila skupina zákonníkov, aby našli spravodlivé riešenie. 13 Medzi synmi Izraela boli na poprednom mieste chasidi, ktorí sa usilovali o zmier medzi nimi.7,13 1Mak 2,42 14 Povedali totiž: „Prišiel kňaz z Áronovho potomstva s veľkou vojenskou mocou, predsa nám nebude škodiť.“ 15 Keď s nimi hovoril o mieri a prisahal: „Nepodnikneme nič zlé ani proti vám, ani proti vašim priateľom,“ 16 vtedy mu uverili. Bakchides však vzal spomedzi nich šesťdesiat mužov a za jediný deň ich zabil, ako hovorí Písmo: 17 „Telá tvojich svätých rozhádzali a ich krv rozliali okolo Jeruzalema. Nenašiel sa nik, kto by ich pochoval.“7,17 Ž 79,2-3 18 Hrôza a strach doľahli na celý ľud a hovorili: „Niet v nich pravdy ani spravodlivého súdu, lebo zrušili dohodu a zloženú prísahu.“ 19 Potom Bakchides vyrazil z Jeruzalema a utáboril sa v Betsaide. Dal pochytať aj mnohých mužov, ktorí k nemu prebehli, i niektorých z ľudu, zabil ich a hodil do veľkej cisterny. 20 Krajinu podriadil Alkimovi a zanechal pri ňom vojsko, aby mu bolo na pomoci. Potom Bakchides odišiel ku kráľovi. 21 Alkimos bojoval o veľkňazskú hodnosť. 22 Zhromaždili sa pri ňom všetci, čo poburovali ľud, zmocnili sa judskej krajiny a v Izraeli spôsobili veľkú pohromu. 23 Keď Júda videl, že všetko zlo, ktoré Alkimos a jeho spoločníci popáchali na synoch Izraela, je horšie ako zo strany pohanov, 24 pochodil všetky oblasti Judska a vykonal pomstu na mužoch, ktorí od neho zutekali. Tak im znemožnil podnikať výpady po krajine. 25 Keď Alkimos videl, že Júda a jeho spoločníci zosilneli, a spoznal, že im nevládze odporovať, vrátil sa ku kráľovi a vzniesol proti nim najhoršie obvinenia.

Nikanor v Judsku a jeho smrť

26 Vtedy kráľ poslal Nikanora, jedného zo svojich najslávnejších kniežat, ktorý nenávidel Izrael a bol voči nemu nepriateľsky zaujatý. Rozkázal mu vyhubiť ten národ.7,26 1Mak 3,38
27 Nikanor prišiel do Jeruzalema s veľkým vojskom. Poslal poslov k Júdovi a jeho bratom s navonok mierovými, ale ľstivými slovami: 28 „Nech nie je vojna medzi mnou a vami. Prídem len s hŕstkou mužov, aby som v pokoji videl vaše tváre.“ 29 Prišiel k Júdovi a navzájom sa priateľsky pozdravili, ale nepriatelia boli pripravení Júdu násilne odviesť. 30 Keď si Júda uvedomil, že k nemu prichádza so ľsťou, zhrozil sa a už sa s ním nechcel viac stretnúť. 31 Keď Nikanor spoznal, že jeho úmysel bol odhalený, odtiahol do Kafarsalamy, aby sa stretol s Júdom v boji. 32 Z Nikanorových ľudí tam padlo asi päťsto mužov, ostatní ušli do Dávidovho mesta. 33 Po týchto udalostiach Nikanor vystúpil na vrch Sion. Spomedzi kňazov svätyne a starších ľudu vyšli niektorí, aby ho v pokoji pozdravili a ukázali mu spaľovanú obetu prinášanú za kráľa.7,33 Ezd 6,10 34 On ich však vysmial, potupil, znevážil a povyšoval sa rečami. 35 S hnevom prisahal takto: „Ak mi Júda a jeho vojsko nebudú ihneď teraz vydaní do rúk, po svojom víťaznom návrate spálim tento dom.“ Odišiel odtiaľ s veľkou zlosťou. 36 Vtedy kňazi vošli, zastali pred obetným oltárom a pred svätyňou a s plačom sa modlili:7,36 Joel 2,17 37 „Ty si vyvolil tento dom, aby tu bolo vzývané tvoje meno, aby to bol dom modlitieb a prosieb pre tvoj ľud.7,37 Dt 12,5; 1Krľ 8,29-30 38 Vykonaj pomstu na tomto človeku a na jeho vojsku. Nech padnú mečom! Pamätaj na ich rúhania a nenechaj ich ďalej žiť!“ 39 Nikanor vytiahol z Jeruzalema a utáboril sa v Bét-Choróne. Pripojili sa k nemu sýrske vojenské sily. 40 Júda sa utáboril v Adase s tritisíc mužmi. Júda sa modlil takto: 41 „Keď sa rúhali kráľovi ľudia7,41 T. j. poslovia asýrskeho kráľa Sennacheriba., vyšiel tvoj anjel a pozabíjal z nich stoosemdesiatpäťtisíc.7,41 2Krľ 18,17.35; 19,35 42 Rozdrv tak dnes tento vojenský tábor pred nami. Nech tí, čo ostanú, spoznajú, že Nikanor sa rúhal tvojej svätyni. Súď ho podľa jeho zloby!“ 43 Vojská na seba narazili v boji v trinásty deň mesiaca adár. Nikanorovo vojsko bolo rozdrvené. On sám ako prvý padol v boji. 44 Keď jeho vojsko videlo, že Nikanor padol, odhodili zbrane a dali sa na útek. 45 Júdovi vojaci ich prenasledovali až po Gazaru, čo je vzdialenosť jednodňového pochodu z Adasy. Za nimi trúbili na poľniciach. 46 Vtedy vyšli ľudia zo všetkých okolitých judských dedín a z boku ich napádali. Obrátili sa síce späť, no všetci padli mečom. Neostal z nich ani jeden. 47 Potom Židia pobrali ich výzbroj a zmocnili sa koristi. Nikanorovi uťali hlavu a pravú ruku, ktorú kedysi povýšenecky vystieral, vzali ich a verejne vystavili v Jeruzaleme. 48 Vtedy sa ľud veľmi radoval — ten deň slávili ako deň veľkej radosti. 49 Stanovili, že každoročne budú svätiť tento deň trinásteho adára. 50 Potom judská krajina žila krátky čas v pokoji.