Predchádzajúca kapitola

6. kapitola

Smrť Antiocha IV.

1 Kráľ Antiochos tiahol cez vyššie položené územia. Počul o tom, že v Perzii je mesto Elymais, preslávené bohatstvom, striebrom a zlatom. 2 Stál v ňom aj veľmi bohatý chrám, v ktorom boli zlaté štíty, brnenia a zbrane, ktoré tam zanechal Filipov syn Alexander Macedónsky, ktorý bol prvým kráľom v Grécku. 3 Antiochos prišiel a pokúsil sa obsadiť a vyplieniť mesto, ale nemohol, lebo obyvatelia sa o tom včas dozvedeli. 4 Postavili sa do boja proti nemu. Musel ustúpiť a s rozhorčením odtiaľ odtiahol do Babylonu. 5 Vtedy prišiel posol do Perzie a oznámil mu, že vojenské sily, ktoré šli do judskej krajiny, utrpeli porážku; 6 že Lysias tiahol najprv s veľkou vojenskou silou, ale Židia, ktorých výzbroj a sila vzrástla, keď sa zmocnili bohatej koristi z rozdrvených vojenských táborov, ho porazili. 7 Židia vraj odstránili ohavnosť, ktorú dal postaviť na obetný oltár v Jeruzaleme, a svätyňu obohnali vysokými múrmi, ako to bolo predtým. Podobne aj jeho mesto Betsur. 8 Keď kráľ počul tieto správy, preľakol sa a bol hlboko otrasený. Klesol na lôžko a zo zármutku, že sa nepodarili jeho zámery, ochorel. 9 Takto to bolo veľa dní, neustále totiž dostával nové záchvaty skľúčenosti. Myslel, že zomiera. 10 Vtedy zavolal všetkých svojich priateľov a povedal im: „Spánok sa mi stratil z očí, srdce mi je skrúšené starosťami.“ 11 Pýtal som sa sám seba: „Do akého veľkého súženia som to upadol? Do akej veľkej búrky som sa dostal? Veď kým som mal moc, bol som dobrodincom a milovali ma. 12 Teraz spomínam na zlo, ktoré som spáchal v Jeruzaleme, odkiaľ som pobral všetky strieborné a zlaté nádoby a bezdôvodne som vydal rozkaz vyničiť obyvateľov Judska. 13 Viem, že práve preto ma stihla táto pohroma. Nuž a teraz hyniem v cudzine od veľkého sklamania.“ 14 Potom si zavolal jedného zo svojich priateľov, Filipa, a ustanovil ho za vládcu nad celým svojím kráľovstvom. 15 Dal mu kráľovskú čelenku, svoje rúcho a prsteň, aby viedol jeho syna Antiocha a aby ho vychoval za kráľa. 16 Kráľ Antiochos tam zomrel v roku stoštyridsaťdeväť. 17 Keď Lysias počul, že kráľ zomrel, ustanovil za kráľa jeho syna Antiocha, ktorého ako mladíka vychovával. Dal mu prímenie Eupator.

Antiochos V. Eupator

18 Posádka jeruzalemskej pevnosti trápila Izraelitov v okolí chrámu. Ustavične hľadali spôsob, ako by im mohli škodiť a podporovať pohanov. 19 Vtedy sa Júda rozhodol, že ich zničí. Zvolal všetok ľud, aby ich obliehali. 20 Zhromaždili sa a v roku stopäťdesiat pevnosť obľahli. Júda dal zhotoviť vrhačské a obliehacie stroje. 21 Niektorým sa však podarilo z obkľúčenia uniknúť. K nim sa pripojili i niektorí bezbožníci z Izraela. 22 Tí prišli ku kráľovi a povedali: „Dokedy ešte budeš čakať? Kedy vykonáš súd a pomstíš našich bratov? 23 Ochotne sme slúžili tvojmu otcovi a žili sme podľa jeho príkazov, keď sme zachovávali jeho nariadenia. 24 Zato naši krajania obľahli pevnosť a nakladajú s nami ako s cudzími. Ba každého z našich, koho chytili, zabili a majetky nám pobrali. 25 Ale nevystreli svoju ruku len proti nám, ale aj proti všetkým susedným územiam. 26 Hľa, teraz obľahli pevnosť v Jeruzaleme s úmyslom zmocniť sa jej a okrem toho opevnili chrám a Betsur. 27 Ak proti nim rýchlo nezakročíš, budú robiť ešte väčšie veci a už ich nebudeš môcť zastaviť.“ 28 Keď to kráľ počul, nahneval sa a zvolal všetkých svojich priateľov a veliteľov pechoty a jazdy. 29 Aj z iných kráľovstiev a morských ostrovov prišli k nemu najaté žoldnierske vojská. 30 Jeho vojsko malo stotisíc pešiakov, dvadsaťtisíc jazdcov a tridsaťdva slonov vycvičených na boj. 31 Prešli cez Idumeu a utáborili sa pred Betsurom. Mnoho dní bojovali. Zhotovili si aj obliehacie stroje, ale obkľúčení robili výpady, stroje spálili a hrdinsky sa bránili. 32 Júda odtiahol od pevnosti a utáboril sa pri Betzacharii, priamo oproti kráľovskému táboru. 33 Na druhý deň zavčasu ráno kráľ vyrazil so svojím vojskom k útoku na Betzachariu a za zvuku poľníc vojská zaujali bojové postavenie. 34 Slonom dali piť krvavočervený mušt z hrozna a moruší, aby ich tak vydráždili do boja. 35 Zvieratá pridali k jednotlivým oddielom. Ku každému slonovi pridelili tisíc mužov obrnených pancierovými košeľami a medenými prilbami na hlavách. Ku každému zvieraťu určili päťsto vybraných jazdcov. 36 Tí boli už predtým pri zvierati, šli s ním, kde išlo ono, a nevzďaľovali sa od neho. 37 Na každom zvierati bola dômyselne upevnená mohutná drevená veža. Na každej boli štyria vojaci, ktorí z nej bojovali, a jeden poháňajúci Ind. 38 Ostatných jazdcov kráľ postavil na oboch krídlach vojska; tí mali dorážať na nepriateľa a ochraňovať vlastné šíky. 39 Keď slnko zasvietilo na zlaté a bronzové štíty, ich odrazom zažiarili kopce a ligotali sa ako ohnivé pochodne. 40 Jedna časť kráľovského vojska sa rozvinula na návrší a niektoré na rovine. Postupovali pevne a v úplnom poriadku. 41 Všetci, čo počuli hrmot tohto množstva, dupot pochodujúceho vojska a rinčanie zbraní, sa zachveli. Lebo to bolo nesmierne veľké a mocné vojsko. 42 Júda a jeho vojsko sa pustili do boja zblízka. Z kráľovského vojska padlo šesťsto mužov. 43 Vtedy Eleazár zvaný Auaran uvidel zviera obrnené kráľovským pancierom. Bolo väčšie ako ostatné zvieratá. Myslel, že je na ňom sám kráľ, 44 a tak sa obetoval, aby zachránil svoj ľud a aby získal večnú slávu. 45 Odvážne sa vrhol k zvieraťu doprostred šíku. Zabíjal napravo i naľavo, takže na oboch stranách pred ním ustupovali. 46 Podbehol pod slona, odspodu ho prebodol a zabil. Ten sa však zrútil na zem na Eleazára a on na mieste zomrel. 47 Keď Židia videli silu a bojovnosť kráľovského vojska, ustúpili pred ním.

Obliehanie Siona

48 Oddiely z kráľovského vojenského tábora pochodovali na Jeruzalem do boja proti Židom. Kráľ postavil tábor proti Judsku a proti vrchu Sion. 49 Uzavrel mier s posádkou z Betsuru, ktorí odišli z mesta, lebo tam už nemali potravu, aby vydržali obliehanie. V krajine bol totiž sobotný rok. 50 Kráľ obsadil Betsur a usadil tam svoju posádku na ochranu mesta. 51 Potom mnoho dní z tábora obliehal svätyňu; postavil tam obliehacie a vrhačské stroje: ohňomety, kameňomety, škorpióny na vrhanie oštepov a obrovské praky. 52 Proti týmto strojom postavili aj obrancovia svoje stroje a mnoho dní bojovali. 53 Lenže v zásobárňach už nebolo jedla, lebo bol siedmy rok. A tí, čo boli v Judsku, kam prišli zachránení spomedzi pohanských národov, pojedli posledné zvyšky zásob. 54 Vo svätyni zostalo len niekoľko mužov. Hlad bol veľmi silný, a tak sa rozptýlili, každý ušiel do svojho domova.

Lysiasov odchod

55 Vtedy sa Lysias dopočul, že Filip, ktorého kráľ Antiochos ešte za svojho života poveril výchovou svojho syna Antiocha za kráľa, 56 sa vrátil z Perzie a z Médska a s ním aj vojenské oddiely, ktoré tiahli s kráľom, a že sa usiluje uchvátiť moc. 57 Lysias sa poponáhľal a naliehal, aby odtiahli. Prehovoril ku kráľovi, veliteľom a vojakom: „Deň čo deň slabneme a ubúda nám potrava. Miesto, ktoré obliehame, je pevné. Navyše spočíva na nás starosť o kráľovstvo. 58 Podajme preto teraz pravicu tým ľuďom, uzavrime s nimi i s celým ich národom mier. 59 Dovoľme im žiť podľa ich zákonov, ako žili predtým. Veď sa vzbúrili a popáchali všetko toto len preto, že sme zrušili ich zákony.“ 60 Táto reč sa zapáčila kráľovi a jeho kniežatám. Vyslali k Židom poslov s ponukou mieru a Židia ju prijali. 61 Kráľ a kniežatá im dali prísažné záruky. Na základe toho vyšli z pevnosti. 62 Kráľ vystúpil na vrch Sion, videl opevnenie toho miesta a vtedy porušil prísahu, ktorú dal, a prikázal múry dookola zbúrať. 63 Nato urýchlene vyrazil a vrátil sa do Antiochie. Tam našiel Filipa ako pána mesta. Pustil sa do boja proti nemu a mesta sa násilne zmocnil.