3. kapitola

Júda Makabejský na čele povstania

1 Potom nastúpil na jeho miesto jeho syn Júda, nazývaný Makabejský.
2 Podporovali ho jeho bratia a všetci tí, čo sa kedysi pripojili k jeho otcovi, a s nadšením viedli vojnu za Izrael. 3 Júda rozšíril slávu svojho ľudu. Ako obor si obliekal pancier, opásaval si svoju bojovú výzbroj, púšťal sa do bojov a chránil vojenský tábor mečom. 4 Vo svojich činoch sa vyrovnal levovi a bol ako mladý lev, ktorý reve na korisť. 5 Vyhľadával a prenasledoval odpadlíkov od zákona a upaľoval tých, čo vnášali nepokoj medzi jeho ľud. 6 Odpadlíkov od zákona sa zmocnil pred ním strach a všetkých páchateľov neprávosti zachvátila panika. Jeho úsilím sa úspešne uskutočňovala záchrana. 7 Svojimi činmi strpčil život mnohým kráľom a potešil Jákoba. Jeho pamiatka ostáva požehnaná naveky. 8 V bojoch prechádzal judskými mestami a v krajine vykynožil bezbožníkov. Tak odvrátil hnev od Izraela. 9 Až do končín zeme sa spomínalo jeho meno. Zhromaždil k sebe tých, čo boli na pokraji záhuby.

Víťazstvo nad Apollóniom a Serónom

10 Vtedy Apollónios zhromaždil pohanov a veľké vojsko zo Samárie do boja proti Izraelu.
11 Júda sa o tom dozvedel, vyšiel proti nemu, porazil ho a zabil. Mnohí boli ranení a padli, ostatní sa rozutekali. 12 Víťazi si od nich odniesli korisť. Júda si vzal i Apollóniov meč a ním bojoval po všetky dni. 13 Serón, vodca sýrskeho vojska, sa dopočul, že Júda zhromaždil bojovníkov a zbor verných, ktorí s ním vytiahli do boja. 14 Povedal: „Urobím si meno a budem oslavovaný v kráľovstve, keď budem bojovať proti Júdovi a proti tým, čo sú s ním a pohrdli kráľovým výnosom.“ 15 Vytiahol a spolu s ním vyrazil mocný tábor neveriacich, ktorí mu mali pomôcť vykonať pomstu na synoch Izraela. 16 Priblížil sa až ta, kde sa vystupuje do Bét-Chorónu. Júda vyšiel proti nemu s hŕstkou ľudí. 17 Keď videli tábor vojska, ktoré šlo proti nim, povedali Júdovi: „Budeme vládať bojovať proti takej veľkej presile, keď nás je tak málo? Sme celkom vyčerpaní, lebo sme dnes nejedli.“ 18 Júda odpovedal: „Ľahko môže aj malá hŕstka obkľúčiť množstvo ľudu. Pre nebo nie je rozdiel zachrániť veľkým alebo malým počtom ľudí.3,18-19 Sdc 7,2-8; 1Sam 14,6 19 Lebo víťazstvo v boji neprichádza z veľkého množstva vojakov, ale sila je z neba. 20 Oni idú na nás plní pýchy a neprávosti, aby zničili nás, naše ženy i deti a aby nás orabovali. 21 My však bojujeme za svoj život a za svoje zákonné požiadavky. 22 Boh ich rozdrví pred naším zrakom. Vy sa ich však nebojte!“ 23 Len čo prestal hovoriť, náhle vyrazil proti nim. Serón a jeho vojsko utrpelo zdrvujúcu porážku pred jeho očami. 24 Židia ho prenasledovali dole svahom k Bét-Chorónu až po rovinu. Padlo z nich asi osemsto mužov, ostatní utiekli na územie Filištíncov. 25 Strach a zdesenie z Júdu a jeho bratov sa začali šíriť a dopadať na okolité národy. 26 Jeho meno preniklo až ku kráľovi a pohanské národy rozprávali o Júdových bojoch.

Lysias

27 Keď sa kráľ Antiochos o tom dopočul, vzplanul hnevom. Rozoslal poslov a zhromaždil všetky vojenské sily svojho kráľovstva, obrovskú vojenskú moc.
28 Otvoril svoju pokladnicu a dal vojenským oddielom žold na celý rok. Rozkázal im, aby boli pripravení na každé nasadenie. 29 Videl, že v pokladnici je málo striebra a že výnosy z daní krajiny sú malé, a to pre nepokoje a biedu v krajine, čo zavinil sám tým, že zrušil pradávne zákony. 30 Obával sa, že nebude mať — ako už raz či dva razy predtým — dosť peňazí na výdavky a dary, ktoré doteraz štedrou rukou rozdával hojnejšie ako králi pred ním. 31 Bol vo veľkých rozpakoch. Rozhodol sa ísť do Perzie, prevziať tam dane z krajín a tak nahromadiť mnoho striebra. 32 Lysiasa, slávneho človeka z kráľovského rodu, nechal ako správcu nad záležitosťami kráľovstva od rieky Eufrat až po egyptské končiny. 33 Mal vychovávať jeho syna Antiocha, kým sa on nevráti. 34 Dal mu polovicu vojenských síl i slonov. Vydal mu príkazy o všetkom, čo zamýšľal s obyvateľmi Judska a Jeruzalema: 35 mal proti nim poslať vojsko, ktoré by úplne zničilo moc Izraela i to, čo ostalo z Jeruzalema, a vymazalo by i pamiatku na nich z toho miesta. 36 Na všetkých ich územiach mal usadiť cudzincov a krajinu im mal rozdeliť losovaním. 37 Kráľ si vzal zostávajúcu polovicu vojenských síl. V roku stoštyridsaťsedem3,37 T. j. v r. 165 pred Kr. vytiahol zo svojho kráľovského mesta Antiochie, prekročil rieku Eufrat a prešiel na vyššie položené územia.

Lysiasovi vojvodcovia zasahujú

38 Potom si Lysias spomedzi kráľovských priateľov vyvolil Dorymenovho syna Ptolemaia, Nikanora a Gorgia, udatných mužov.3,38 2Mak 4,45
39 Poslal s nimi štyridsaťtisíc pešiakov a sedemtisíc jazdcov, aby vnikli do judskej krajiny a aby ju podľa kráľovho rozkazu spustošili. 40 Oni vyrazili so všetkou svojou vojenskou mocou; prišli a rozložili si tábor na rovine v blízkosti Emauz. 41 Keď sa o nich dopočuli kupci tej krajiny, nabrali veľmi mnoho zlata, striebra i pút na nohy a prišli do tábora, aby tam nakúpili Izraelitov ako otrokov. K vojsku sa pripojili aj oddiely zo Sýrie a z krajiny cudzincov. 42 Júda a jeho bratia videli, že nebezpečenstvo nadmieru vzrástlo a že vojská táboria už na ich území. Dozvedeli sa o kráľovom príkaze, podľa ktorého mali ľud úplne zničiť a vyhubiť. 43 Vtedy povedali jeden druhému: „Postavme sa proti poníženiu nášho ľudu, bojujme za náš ľud a za svätyňu!“ 44 Zišlo sa celé zhromaždenie, aby boli pripravení bojovať, modliť sa a prosiť o milosť a zľutovanie. 45 Jeruzalem bol totiž neobývaný ako púšť. Nikto z jeho detí nevchádzal doň a nevychádzal z neho. Svätyňa bola znesvätená, cudzinci obsadili pevnosť a stala sa obydlím pohanov. Radosť bola Jákobovi odňatá, zamĺkla píšťala i citara.3,45 Dan 8,13

Zhromaždenie v Micpe

46 Židia sa zišli a prišli do Micpy oproti Jeruzalemu, lebo Micpa bola kedysi pre Izrael miestom modlitieb.3,46 Sdc 20,1
47 V ten deň sa postili, obliekli si kajúce rúcho, sypali si popol na hlavu a roztrhli si odev. 48 Rozvinuli knihu zákona podobne, ako keď sa pohania vypytujú svojich modiel. 49 Priniesli kňazské rúcha, prvotiny a desiatky. Povolali i nazirejov, ktorí doplnili dni svojich sľubov. 50 Potom volali veľkým hlasom k nebesiam: „Čo máme urobiť s týmito ľuďmi3,50 Nazireji skladali Bohu sľub viazaný na určitý čas a po jeho uplynutí mali priniesť obetu v chráme, ktorý bol nateraz znesvätený. a kam ich máme odviesť? 51 Aj tvoja svätyňa je znesvätená a poškvrnená a tvoji kňazi sú zarmútení a ponížení. 52 Hľa, pohanské národy sa zhromaždili proti nám, aby nás vyhubili. Ty vieš, čo zamýšľajú proti nám. 53 Ako môžeme obstáť pred nimi, ak nám ty nepomôžeš?“ 54 Zatrúbili na trúby a volali veľkým hlasom. 55 Potom Júda ustanovil vodcov ľudu, tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov aj desiatnikov. 56 Tým, ktorí si stavali dom, ktorí sa mali ženiť, ktorí vysádzali vinice, a tým, ktorí sa báli, prikázal, aby sa každý podľa predpisov zákona vrátil do svojho domu.3,56 Dt 20,5-8 57 Potom vojsko vyrazilo a utáborilo sa južne od Emauz. 58 Júda povedal: „Opášte sa a vzmužte sa! Zavčasu ráno buďte pripravení bojovať proti týmto pohanským národom, ktoré sa zhromaždili proti nám, aby zničili nás i našu svätyňu. 59 Lebo lepšie nám je umrieť v boji, ako sa pozerať na nešťastie nášho národa a svätyne. 60 Boh urobí, ako je jeho vôľa.“