Predchádzajúca kapitola

15. kapitola

Antiochos VII. Sidetés

1 Potom Antiochos, syn kráľa Demetria, poslal z morských ostrovov list židovskému kňazovi a etnarchovi Šimonovi i celému národu.
2 Toto bol jeho obsah: „Kráľ Antiochos pozdravuje veľkňaza a etnarchu Šimona i židovský národ. 3 Keďže sa akísi ničomníci zmocnili kráľovstva našich otcov, chcem opäť získať a obnoviť kráľovstvo, aby bolo ako kedysi. Zozbieral som množstvo vojenských síl a vystrojil som bojové lode. 4 Chcem pristáť pri brehu krajiny, aby som potrestal tých, čo pustošili našu krajinu a v mojom kráľovstve znivočili mnoho miest. 5 Preto ti potvrdzujem všetky úľavy, ktoré ti udelili králi, čo boli predo mnou, i všetky dary, ktoré ti nechali. 6 Povolil som ti raziť vlastné mince ako platidlo v tvojej krajine. 7 Jeruzalem i svätyňa nech sú slobodné. Nech ti ostane všetka výzbroj, ktorú si si zadovážil, i pevnosti, ktoré si vystaval a ktoré máš v moci. 8 Odpúšťajú sa ti odteraz navždy všetky dlhy voči kráľovskej pokladnici i všetky budúce kráľovské poplatky. 9 A keď sa zmocníme svojho kráľovstva, vyznamenáme veľkou slávou teba, tvoj národ i chrám veľkou slávou, takže vaša sláva bude zjavná po celej zemi.“ 10 V roku stosedemdesiatštyri vtiahol Antiochos do krajiny svojich otcov. K nemu sa zhromaždili všetky vojská, takže s Tryfónom ich ostalo len veľmi málo. 11 Antiochos ho prenasledoval a Tryfón sa na svojom úteku dostal do Dóry pri mori. 12 Spoznal totiž, že sa naňho valí pohroma, lebo vojská ho opustili. 13 Antiochos sa utáboril pred Dórou. Bolo s ním stodvadsaťtisíc bojovníkov a osemtisíc jazdcov. 14 Obkľúčil mesto a lode ho blokovali od mora. Zvieral tak mesto zo zeme aj z mora. Nikomu nedovolil vychádzať ani vchádzať.

List z Ríma

15 Vtedy prišiel z Ríma Numénios so svojimi sprievodcami a niesli listy kráľom a krajinám. V nich bolo napísané toto:
16 „Rímsky konzul Lucius pozdravuje kráľa Ptolemaia. 17 Prišli k nám židovskí vyslanci ako naši priatelia a vojenskí spojenci, aby obnovili dávne priateľstvo a spojenectvo. Poslal ich veľkňaz Šimon a židovský ľud. 18 Priniesli zlatý štít vážiaci tisíc mín. 19 Rozhodli sme sa teda napísať kráľom a krajinám, aby proti nim nepodnikali nič zlé, aby nebojovali proti nim a ich mestám alebo krajine, ani aby neuzavreli vojenské spojenectvo s ich nepriateľmi. 20 Radi sme prijali od nich tento štít. 21 Ak by teda niektorí ničomníci prebehli z ich krajiny k vám, vydajte ich veľkňazovi Šimonovi, aby sa im pomstil podľa židovského zákona.“ 22 To isté písal kráľovi Demetriovi, Attalovi, Ariaratesovi a Arsakovi 23 aj do všetkých krajín. Do Sampsamy a Sparťanom, na Délos, do Myndu, Sikyónu, Kárie a na Samos, do Pamfýlie i Lýcie, do Halikarnassu a na Rodos, i do Faselidy a na Kós, do Sidy, Arádu, Gortýny, do Knida, na Cyprus a do Cyrény. 24 Odpis tohto listu poslali i veľkňazovi Šimonovi.

Rozchod Šimona s Antiochom VII.

25 Na druhý deň kráľ Antiochos, ktorý obliehal Dór, privádzal nové posily, zhotovil vojenské stroje a obliehal Tryfóna tak, že nikto nemohol ani vychádzať, ani vchádzať.
26 Šimon mu poslal dvetisíc vybraných mužov, aby bojovali po jeho boku, i striebro, zlato a mnoho vojenskej výzbroje. 27 On to však nechcel prijať, ba zrušil všetko, na čom sa s ním predtým dohodol. Celkom sa od neho odvrátil. 28 Poslal k nemu Aténobia, jedného zo svojich priateľov, ktorý mal s ním takto rokovať: „Vy ste sa zmocnili Joppe, Gazary a pevnosti v Jeruzaleme. To všetko sú mestá môjho kráľovstva. 29 Ich územia ste spustošili, narobili ste veľkú škodu v krajine a ovládli ste mnohé miesta v mojom kráľovstve. 30 Teraz teda odovzdajte mestá, ktoré ste obsadili, aj poplatok za miesta, ktorých ste sa zmocnili, okrem územia Judska. 31 Alebo zaplaťte mi za ne päťsto talentov striebra a ďalších päťsto talentov ako náhradu za škodu, ktorú ste spôsobili, a ako náhradu za dane z miest. Ak to neurobíte, prídeme a budeme proti vám bojovať.“ 32 Kráľov priateľ Aténobios prišiel do Jeruzalema a žasol, keď videl Šimonovu slávu, aj príručný stôl so zlatými a striebornými nádobami i početné služobníctvo. Oznámil mu kráľove slová. 33 Šimon mu odpovedal takto: „Nevzali sme nijaké cudzie územie ani sme neuchvátili nič cudzie, iba sme sa zmocnili dedičstva po svojich otcoch, ktoré nám kedysi protiprávne uchvátili naši nepriatelia. 34 Keď sa nám naskytol vhodný čas, opäť sme sa ujali dedičstva po svojich otcoch. 35 Čo sa týka Joppe a Gazary, ktoré si nárokuješ, z tých vzišlo pre náš ľud a našu krajinu veľa zla. Za ne dáme sto talentov.“ 36 Aténobios mu nato neodpovedal ani slovo, ale nahnevaný sa vrátil ku kráľovi a oznámil mu Šimonovu odpoveď, opísal Šimonovu slávu a všetko, čo videl. Kráľ sa veľmi nahneval.

Boj s Kendebaiom

37 Tryfón nastúpil na loď a utiekol do Ortósie.
38 Kráľ ustanovil Kendebaia za veliteľa pobrežného územia a pridelil mu pechotu a jazdcov. 39 Rozkázal mu, aby sa utáboril na hraniciach s Judskom, aby dobudoval Kidrón, spevnil brány hradieb a bojoval proti ľudu. Kráľ prenasledoval Tryfóna. 40 Kendebaios prišiel do Jamnie a začal znepokojovať ľud, robil výpady do Judska, bral zajatcov z ľudu a vraždil. 41 Potom dobudoval Kidrón a usadil tam jazdcov a vojská, aby podľa kráľovho príkazu odtiaľ robili výpady na judské cesty.