14. kapitola

Zajatie Demetria

1 V stosedemdesiatom druhom roku14,1 T. j. v r. 140 pred Kr. zhromaždil kráľ Demetrios svoje vojenské sily a odišiel do Médska získať posilu do boja proti Tryfónovi.
2 Keď sa perzský a médsky kráľ Arsakés dopočul, že Demetrios vtrhol na jeho územie, poslal jedného zo svojich veliteľov, aby ho živého zajal. 3 Ten šiel, premohol Demetriovo vojsko, zajal Demetria a priviedol k Arsakovi; ten ho dal do väzenia.

Chválospev na Šimona

4 Po všetky dni Šimonovho života malo Judsko pokoj. Usiloval sa o dobro pre svoj ľud a im sa páčila jeho moc a sláva po všetky dni.
5 Popri všetkej svojej sláve zmocnil sa aj Joppe, aby mal prístav a prístup k ostrovom v mori.14,5 1Mak 13,11 6 Rozšíril územie pre svoj národ a upevnil svoju vládu v krajine. 7 Zhromaždil mnoho vojnových zajatcov, opanoval Gazaru, Betsur a pevnosť, z ktorej odstránil nečistotu. Nebolo nikoho, kto by sa staval proti nemu.14,7 1Mak 11,65-66; 13,43-46.49-50 8 Ľudia pokojne obrábali pôdu a tá vydávala plodiny a stromy na poliach dávali ovocie.14,8 Lv 26,3-4 9 Starci sedávali na námestiach a spoločne sa zhovárali o svojom šťastí, mladí si obliekali slávnostné bojové rúcha. 10 Mestám zabezpečil potraviny a založil v nich ozbrojené pevnosti, takže jeho meno sa spomínalo v sláve až po kraj zeme.14,10 1Mak 13,33 11 Postaral sa o mier v krajine a v Izraeli vládla veľká radosť. 12 Každý sedel pod svojím viničom a figovníkom, nebolo toho, kto by ich ľakal.14,12 Mich 4,4 13 Nebolo na zemi nikoho, kto by proti nim bojoval, lebo králi boli v tých dňoch zničení. 14 Podporoval všetkých pokorných vo svojom ľude, horlil za zákon a odstránil každého bezbožného a zlého.14,14 Ž 72,2 15 Slávnostne vyzdobil svätyňu a obohatil ju o posvätné nádoby.

Priateľstvo so Spartou a Rímom

16 Keď sa v Ríme a takisto v Sparte dopočuli, že Jonatán zomrel, veľmi smútili.14,16 1Mak 13,23
17 Keď však počuli, že jeho brat Šimon sa stal miesto neho veľkňazom a že pevne vládne v krajine a v jej mestách, 18 napísali mu na bronzových doskách, že s ním obnovujú priateľstvo a vojnové spojenectvo, ktoré uzavreli s jeho bratmi Júdom a Jonatánom.14,18 1Mak 8,17-32; 12,3.5-18 19 V Jeruzaleme listy prečítali pred celým zhromaždením. 20 Toto je odpis listu, ktorý poslali Sparťania: „Vláda a občania Sparty posielajú pozdrav veľkňazovi Šimonovi, starším, kňazom a ostatnému židovskému ľudu, svojim bratom.14,20-23 1Mak 12,6-18 21 Vyslanci, ktorých ste poslali k nášmu ľudu, nám oznámili všetko o vašej sláve a cti a veľmi sme sa radovali z ich príchodu. 22 To, čo nám povedali na zasadnutí rady ľudu, sme zapísali takto: ‚Antiochov syn Numénios a Jásonov syn Antipater, vyslanci Židov, prišli k nám, aby obnovili priateľstvo s nami. 23 Ľud sa rozhodol prijať týchto mužov s poctami a uložiť odpis ich reči do kníh verejných dokumentov, aby to ľud Sparťanov mal stále na pamäti. Odpis tohto dokumentu poslali veľkňazovi Šimonovi.‘“ 24 Potom Šimon poslal do Ríma Numénia s veľkým zlatým štítom vážiacim tisíc mín14,24 Asi 500 kg., aby upevnil vojenské spojenectvo s Rimanmi.

Rozhodnutie ľudu o Šimonovi

25 Keď ľud počul o týchto veciach, zvolal: „Ako sa odvďačíme Šimonovi a jeho synom?
26 Veď on, jeho bratia a dom jeho otca zostali pevní. V bojoch odvrátil nepriateľov Izraela od neho a zaistil mu slobodu.“ Zaznačili to na bronzové tabule a vystavili na stĺpoch na vrchu Sion. 27 Nápis znel takto: „Osemnásteho elúla v roku stosedemdesiatdva14,27 T. j. v r. 140 pred Kr., to jest v treťom roku Šimonovho veľkňazstva v Asaramele,14,27 1Mak 13,42 28 vo veľkom zhromaždení kňazov, ľudu, vedúcich národa a starších krajiny, nám oznámili toto: 29 ‚Keďže mnoho ráz došlo v krajine k bojom, Šimon, syn Matatiáša, kňaz z Jojaríbovho rodu, a jeho bratia podstúpili nebezpečenstvo a postavili sa proti protivníkom svojho národa, aby bol zachovaný chrám a zákon. Tak veľmi preslávili svoj národ. 30 Jonatán združil svoj národ, stal sa veľkňazom a napokon bol pripojený k predkom.14,30 1Mak 9,73; 10,20 31 Potom nepriatelia Židov chceli vniknúť na ich územie a vystrieť ruku proti ich svätyni.14,31 1Mak 12,53 32 Vtedy povstal Šimon a bojoval za svoj národ. Vynaložil mnoho zo svojho majetku, aby vyzbrojil mužov z vojska svojho národa a dával im žold.14,32 1Mak 13,3-9 33 Opevnil judské mestá i Betsur na hraniciach Judska, kde predtým bola zbrojnica nepriateľských bojovníkov. Tam osadil posádku judských mužov. 34 Opevnil i prímorské Joppe a Gazaru na hraniciach s Azótom, kde predtým bývali nepriatelia, a osadil tam Židov a uložil tam potrebné zásoby, aby sa tam udržali. 35 Ľud videl Šimonovu vernosť a slávu, ktorú sa usiloval získať pre svoj národ. Urobili ho svojím vodcom a veľkňazom, a to pre všetko, čo vykonal, i pre spravodlivosť a vernosť, ktorú zachoval voči svojmu národu, ako aj preto, že sa všemožne usiloval povzniesť svoj ľud. 36 Za jeho dní sa mu podarilo vyhnať pohanov z krajiny Židov, i tých, čo boli v Jeruzaleme, Dávidovom meste, a ktorí si tam vystavali pevnosť, potom z nej robili výpady a znesväcovali okolie svätyne a tak zneucťovali toto posvätné miesto. 37 Osadil v pevnosti židovských mužov a opevnil ju, aby zabezpečili krajinu i mesto a zvýšil aj múry Jeruzalema. 38 Vzhľadom na to ho kráľ Demetrios potvrdil vo veľkňazskom úrade. 39 Urobil ho jedným zo svojich priateľov a poctil ho veľkou slávou, 40 lebo počul, že Rimania nazývajú Židov priateľmi, spojencami a bratmi, že s poctami privítali Šimonových poslov, 41 že Židia a kňazi sa zhodli na tom, že Šimon bude ich vodcom a veľkňazom naveky, až kým nevystúpi vierohodný prorok,14,41 1Mak 4,46 42 že bude ich hlavným veliteľom, že sa bude starať o svätyňu a bude ustanovovať ľudí zodpovedných za práce okolo chrámu, za správu krajiny, za výzbroj a za pevnosti. 43 A tak sa bude starať o svätyňu. Všetci ho budú poslúchať a v jeho mene sa budú písať všetky verejné listiny v krajine. Bude sa odievať do purpuru a nosiť zlaté odznaky moci.14,43 1Mak 11,58; 13,42 44 Nikomu z ľudí ani z kňazov nie je dovolené zrušiť nič z týchto ustanovení, protirečiť tomu, čo povie, alebo bez neho zvolávať zhromaždenie v krajine, či obliekať sa do purpuru a ozdobovať sa zlatou sponou. 45 Kto by konal proti tomu alebo niečo z toho zavrhol, toho čaká trest.‘“ 46 Celý ľud schválil, aby Šimon mal právomoc konať podľa týchto ustanovení. 47 Šimon to prijal a súhlasil, že bude veľkňazom, hlavným veliteľom a etnarchom14,47 Vtedajší titul vládcu národa. Židov i kňazov a že bude stáť na čele všetkých. 48 Určili, že tento zápis bude vyrytý na bronzových tabuliach, že ho umiestnia na významnom mieste v obvode chrámu a že 49 do klenotnice treba uložiť odpis, aby bol poruke Šimonovi i jeho synom.