Predchádzajúca kapitola

13. kapitola

Porážka Tryfóna

1 Keď sa Šimon dopočul, že Tryfón zhromaždil veľké vojsko, aby mohol prísť do judskej krajiny a zničiť ju,
2 a keď videl, že ľud sa trasie strachom, vystúpil do Jeruzalema a zhromaždil ľud. 3 Povzbudil ich a vravel im: „Sami viete, čo som vykonal ja, moji bratia a dom môjho otca pre zákon a svätyňu a aké boje a súženia sme prežili. 4 Kvôli tomuto a pre Izrael zahynuli všetci moji bratia a ja som zostal sám. 5 Nech je však ďaleko odo mňa, aby som šetril svoj život v akomkoľvek čase súženia! Veď nie som lepší ako moji bratia. 6 Pomstím sa predsa za svoj národ, za svätyňu, za vaše ženy a deti, keďže sa všetky pohanské národy z nenávisti spojili proti nám, aby nás zničili.“ 7 Len čo ľud počul tieto slová, ožilo v ňom oduševnenie 8 a odpovedali mocným hlasom: „Ty si naším vodcom miesto svojich bratov Júdu a Jonatána. 9 Veď náš boj! Urobíme všetko, čo nám povieš.“ 10 Vtedy zhromaždil všetkých bojaschopných mužov, urýchlil obnovu múrov Jeruzalema a dookola ho opevnil. 11 Absolónovho syna Jonatána a s ním primerané vojsko vyslal do Joppe; on vyhnal tých, čo tam bývali, a sám sa tam usadil. 12 Vtedy vyrazil Tryfón s veľkým vojskom z Ptolemaidy, aby vtiahol do judskej krajiny. Jonatán bol s ním ako väzeň. 13 Šimon sa utáboril v Adíde na okraji roviny. 14 Keď sa Tryfón dozvedel, že Šimon sa postavil na miesto svojho brata Jonatána a chystá sa zviesť s ním boj, poslal k nemu poslov s odkazom: 15 „Jonatána držíme v zajatí pre peniaze, ktoré dlhuje kráľovskej pokladnici za úrady, ktoré zastával. 16 Teraz pošli sto talentov striebra a dvoch z jeho synov ako rukojemníkov, aby po prepustení od nás neodpadol, a my ho prepustíme.“ 17 Šimon spoznal, že s ním hovoria ľstivo, ale poslal po striebro a chlapcov, aby nevyvolal proti sebe veľké nepriateľstvo v ľude. 18 Povedali by: „Jonatán zahynul preto, lebo som za neho neposlal striebro a chlapcov.“ 19 A tak odoslal chlapcov i sto talentov striebra. Tryfón však nedodržal slovo a Jonatána neprepustil. 20 Potom prišiel Tryfón, aby vtrhol do krajiny a spustošil ju. Okľukou išiel do Adóry, ale Šimon a jeho vojsko mu kládli odpor všade, kadiaľ prechádzali. 21 Tí, čo boli v pevnosti, poslali k Tryfónovi poslov s naliehavou žiadosťou, aby cez púšť prešiel k nim a poslal im potraviny. 22 Tryfón sa pripravil s celou svojou jazdou na cestu, lenže v tú noc napadlo veľmi mnoho snehu, a tak pre sneh nemohli prejsť. Vyrazil teda a šiel do Gileádu. 23 Keď sa priblížil k Baskame, usmrtil Jonatána a tam ho aj pochovali. 24 Potom sa Tryfón obrátil a odtiahol do svojej krajiny.

Jonatánov pohreb

25 Šimon poslal po kosti svojho brata Jonatána a pochoval ich v Módeine, meste svojich otcov.
26 Celý Izrael ho oplakával s veľkým nárekom a smútil za ním mnoho dní. 27 Na hrobe svojho otca a svojich bratov vystaval Šimon zďaleka viditeľný pomník z kameňa, vylešteného spredu i zozadu. 28 Navŕšil sedem pyramíd, jednu oproti druhej, pre otca, matku a štyroch bratov. 29 K nim zhotovil ešte umelecké diela a dookola postavil veľké stĺpy. Na stĺpy vyhotovil na večnú pamiatku podobu výzbroje a vedľa výzbroje aj vytesané lode, aby ich videli všetci, čo sa plavia po mori. 30 Taký je až dodnes hrob, ktorý urobil v Módeine.

Zmierenie s Demetriom II.

31 Tryfón si zradne počínal voči mladému kráľovi Antiochovi a zabil ho.
32 Namiesto neho sa stal kráľom, nasadil si korunu Ázie a spôsobil veľké nešťastie na zemi. 33 Šimon vybudoval judské pevnosti, obohnal ich vysokými vežami, veľkými múrmi, bránami a závorami. Do pevnosti uložil potraviny. 34 Potom vybral mužov, ktorých poslal ku kráľovi Demetriovi, aby zabezpečil úľavu na daniach pre krajinu, pretože Tryfón nerobil nič iné, iba lúpil. 35 Demetrios mu v súlade s tým zaslal posolstvo, odpovedal mu a napísal list tohto znenia: 36 „Kráľ Demetrios posiela pozdrav veľkňazovi Šimonovi, priateľovi kráľov aj starším a židovskému ľudu. 37 Dostali sme zlatú korunu a palmovú ratolesť, ktorú ste poslali. Sme pripravení uzavrieť s vami veľký mier a úradníkom napísať, aby vám odpustili dlhy. 38 Čo sme ustanovili o vás, zostáva v platnosti. Nech vám patria pevnosti, ktoré ste vystavali. 39 Odpúšťame vám všetky vaše omyly a previnenie až do dnešného dňa a nechávame vám i korunný veniec, za ktorý dlhujete. Akékoľvek iné poplatky, ktoré sa vyberali v Jeruzaleme, sa už nebudú odvádzať. 40 A ak sa medzi vašimi ľuďmi nájdu vhodní, aby boli zapísaní do služby na našom dvore, nech sú zapísaní. Kiež panuje medzi nami mier!“ 41 Tak bolo v roku stosedemdesiat sňaté jarmo pohanských národov z Izraela. 42 V záznamoch a zmluvách začal ľud písať: „V prvom roku vlády veľkňaza Šimona, vojvodcu a vládcu Židov.“

Šimonove víťazstvá

43 V tých dňoch sa Šimon utáboril pri Gazare a obkľúčil ju vojskom. Zhotovil obliehací stroj, pritiahol ho k mestu, zaútočil na jednu vežu a zmocnil sa jej.
44 Tí, čo boli v obliehacom stroji, poskákali do mesta. V meste sa strhol veľký zmätok. 45 Obyvatelia mesta aj so ženami a deťmi vystúpili na hradby. Roztrhli si rúcha a mocným hlasom volali a prosili Šimona, aby im podal pravicu na zmierenie. 46 Hovorili: „Nezaobchádzaj s nami podľa našej zloby, ale podľa svojho milosrdenstva.“ 47 Vtedy sa Šimon pokonal s nimi a nebojoval už proti nim, ale vyhnal ich z mesta a očistil domy, v ktorých boli modly. Potom vošiel do mesta za zvukov chválospevov a dobrorečení. 48 Vypudil z neho každú nečistotu a usadil v ňom mužov, ktorí budú plniť zákon, zosilnil jeho opevnenie a vybudoval si v ňom sídlo. 49 Posádke, ktorá bola v pevnosti v Jeruzaleme, zabránili vychádzať a vchádzať do krajiny, aby tam kupovali a predávali. Preto veľmi hladovali. Mnoho ich zahynulo od hladu. 50 Volali na Šimona, aby prijal ich pravicu na zmier. On ju prijal, ale vyhnal ich odtiaľ a očistil pevnosť od neporiadku. 51 Potom v dvadsiaty tretí deň druhého mesiaca roku stosedemdesiatjeden vtiahli doň s chválami a palmovými ratolesťami, s citarami, cimbalmi a harfami, s hymnami a piesňami, pretože bol rozdrvený veľký nepriateľ Izraela. 52 Šimon ustanovil, aby sa tento deň každý rok radostne oslavoval. Opevnil chrámový vrch vedľa pevnosti a býval tam s jeho ľuďmi. 53 Keď videl, že jeho syn Ján sa už stal mužom, ustanovil ho za veliteľa všetkých vojsk. Býval v Gazare.