Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Spojenectvo s Rímom a Spartou

1 Keď Jonatán videl, že je vhodný čas, poslal vybraných mužov do Ríma, aby tam s nimi upevnili a obnovili priateľstvo.
2 Aj Sparťanom a iným mestám poslal listy s tým istým obsahom. 3 Poslovia odišli do Ríma, vošli do senátu a povedali: „Veľkňaz Jonatán a židovský národ nás poslali obnoviť s Rimanmi priateľstvo a vojenské spojenectvo tak ako predtým.“ 4 Vtedy im Rimania vystavili listy pre príslušné úrady jednotlivých miest, aby im zabezpečili pokojný sprievod až do judskej krajiny. 5 Toto je odpis listu, ktorý Jonatán napísal Sparťanom: 6 „Veľkňaz Jonatán, rada starších národa, kňazi a ostatný židovský národ posielajú pozdrav bratom Sparťanom. 7 Už dávnejšie poslal váš kráľ Areios listy veľkňazovi Oniášovi, že ste naši bratia, ako vyplýva z priloženého odpisu. 8 Vtedy Oniáš prijal posla s poctami a prijal listy, v ktorých sa jasne hovorilo o vojenskom spojenectve a priateľstve. 9 Aj keď na to nie sme odkázaní, keďže máme útechu vo svätých knihách, ktoré máme v rukách, 10 napriek tomu sme sa rozhodli poslať k vám posolstvo o obnovení bratstva a priateľstva, aby sme sa vám neodcudzili, veď už prešlo veľa času odvtedy, čo ste nám vy poslali posolstvo. 11 My na vás neprestajne pamätáme pri obetách prinášaných vo sviatky i v iné príhodné dni, keď prinášame obety a modlíme sa, lebo tak sa patrí a sluší rozpomínať sa na bratov. 12 Tešíme sa z vašej slávy. 13 Na nás sa však privalili mnohé súženia a boje, keďže proti nám bojovali okolití králi. 14 Počas týchto bojov sme nechceli obťažovať ani vás, ani ostatných svojich spojencov a priateľov. 15 Máme totiž pomoc z neba, ktorá nám pomáha, takže sme boli vytrhnutí z moci nepriateľov a naši nepriatelia boli pokorení. 16 Teraz sme vybrali Antiochovho syna Numénia a Jásonovho syna Antipatra a poslali sme ich k Rimanom, aby obnovili dávnejšie priateľstvo a vojenské spojenectvo s nimi. 17 Dali sme im príkaz, aby išli aj k vám, pozdravili vás a aby vám odovzdali naše listy o obnovení nášho bratstva s vami. 18 Teraz by bolo dobré, keby ste nám na toto odpovedali.“ 19 A toto je odpis listu, ktorý Sparťania poslali Oniášovi: 20 „Areios, kráľ Sparťanov, posiela pozdrav veľkému kňazovi Oniášovi. 21 O Sparťanoch a Židoch sa v jednom spise našla zmienka, že sú bratmi a že pochádzajú z Abrahámovho rodu. 22 Teraz, keďže sme sa o tom dozvedeli, urobíte dobre, keď nám napíšete o vašich predstavách o mieri. 23 My vám navrhujeme toto: váš dobytok a majetok patria nám a naše majetky sú vaše. Preto dávame pokyn, aby vám toto oznámili.“

Víťazstvá Jonatána a Šimona

24 Keď sa Jonatán dopočul, že Demetriovi vojvodcovia sa vrátili s ešte väčším vojskom ako predtým, aby bojovali proti nemu,
25 vyrazil z Jeruzalema a šiel proti nim až na územie Chamát. Nechcel im dať možnosť vkročiť na jeho územie. 26 Vyslal vyzvedačov do ich vojenského tábora. Keď sa vrátili, oznámili mu, že druhá strana sa rozhodla napadnúť ich v noci. 27 Preto keď zapadlo slnko, Jonatán rozkázal svojej družine, aby bdeli a aby boli po celú noc v zbrani pripravení na boj. Okolo tábora rozostavili hliadky. 28 Keď sa protivníci dopočuli, že Jonatán a jeho družina sú pripravení na boj, naľakali sa, zmalomyseľneli a vo svojom tábore zapálili ohne. 29 Jonatán a jeho ľudia sa o tom dozvedeli až ráno, videli totiž v noci planúce ohne. 30 Jonatán sa hnal za nimi, ale nedochytil ich, lebo už prekročili rieku Eleuteros. 31 Vtedy Jonatán odbočil k Arabom zvaným Zabadaiovci, porazil ich a zmocnil sa koristi. 32 Potom tiahol ďalej a došiel do Damasku. Prešiel celým územím. 33 Aj Šimon vytiahol a prešiel až po Aškalón a po susedné pevnosti. Potom odbočil do Joppe a zmocnil sa ho, 34 lebo sa dopočul, že chcú pevnosť vydať Demetriovým ľuďom. Zanechal tam posádku, aby strážili mesto. 35 Keď sa Jonatán vrátil, zhromaždil starších ľudu a radil sa s nimi, ako vybudovať pevnosti v Judsku, 36 ako zvýšiť múry Jeruzalema a ako vyvýšiť vysoký múr medzi pevnosťou a mestom, aby ju oddelil od mesta, aby ostala odrezaná od mesta a ľudia z nej tak nemohli ani nakupovať, ani predávať. 37 Zhromaždili sa, aby vystavali mesto. Časť východného múru pri potoku sa zrútila. Obnovili ho a nazvali Chafenata. 38 Šimon vybudoval Adídu v Šefele, opevnil ju a dal na ňu brány a závory.

Jonatán zajatý v Ptolemaide

39 Vtedy sa Tryfón usiloval o vládu v Ázii, aby si mohol nasadiť korunu a vztiahnuť ruku na kráľa Antiocha.
40 Bál sa však, že Jonatán mu to nikdy nedovolí a že bude proti nemu bojovať. Preto sa usiloval zmocniť sa ho a zničiť. Vydal sa na cestu a prišiel do Betšeanu. 41 Jonatán však vyšiel proti nemu so štyridsiatimi tisícami mužov vybranými na boj a došiel do Betšeanu. 42 Keď Tryfón videl, že prišiel s veľkým vojskom, bál sa ho napadnúť. 43 Prijal ho s poctou, postavil ho medzi všetkých svojich priateľov, dal mu dary a rozkázal svojim priateľom a ich vojskám, aby ho poslúchali tak ako jeho. 44 Potom povedal Jonatánovi: „Prečo si obťažoval celý tento ľud? Veď medzi nami nie je vojna! 45 Pošli ich teraz domov. Vyber si len niekoľko mužov, ktorí budú s tebou a poď so mnou do Ptolemaidy. Odovzdám ti ju i ostatné pevnosti aj ostatné vojská a všetkých úradníkov a potom sa vrátim. Veď len preto som tu!“ 46 Jonatán mu uveril a urobil všetko podľa jeho slov. Rozpustil vojenské oddiely a tie sa vrátili do judskej krajiny. 47 Podržal si len tritisíc mužov, z ktorých dvetisíc nechal v Galilei a tisíc išlo s ním. 48 Keď Jonatán vošiel do Ptolemaidy, obyvatelia Ptolemaidy zavreli brány a zmocnili sa ho. Všetkých, čo prišli s ním, pozabíjali mečom. 49 Vtedy Tryfón poslal pechotu a jazdu do Galiley i na veľkú rovinu, aby zničili všetkých, čo boli s Jonatánom. 50 Tí si domysleli, že bol zajatý a zrejme zahynul i so svojimi mužmi, preto sa vzájomne povzbudzovali a tiahli zoradení pohotovo do boja. 51 Keď prenasledovatelia videli, že im pôjde o život, dali sa na ústup. 52 Všetci v pokoji došli do judskej krajiny. Oplakávali Jonatána i tých, čo ho sprevádzali, a veľmi sa báli. Celý Izrael prežíval veľký smútok. 53 Všetky okolité národy sa usilovali ich vyhubiť a hovorili si: „Teraz nemajú ani vodcu, ani pomocníka, bojujme teda proti nim a vymažme z ľudstva pamiatku na nich.“