Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

4. kapitola

Ježiš a Samaritánka

1 Keď sa Ježiš4,1 Var. Pán. dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján,4,1-2 Jn 3,22.26
2 hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3 opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4 Musel však prejsť cez Samáriu.4,4 Lk 9,52; 17,11 5 Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi.4,5 Joz 24,32 6 Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo šiestej hodiny4,6 T. j. okolo poludnia..4,6 Jn 4,12 7 Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8 Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9 Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.4,9 2Krľ 17,24.41; Sir 50,25-26; Mt 10,5; Lk 9,52-53; Jn 4,39-40; Sk 1,8; 8,1.5.14 10 Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“4,10 Jn 7,37-38 11 Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12 Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?“4,12 Jn 8,53 13 Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14 Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“4,14 Jn 6,35; 7,37; Zj 21,6; 22,17 15 Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“ 16 On jej povedal: „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ 17 Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža;‘ 18 lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19 Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok.4,19 Mt 21,46; Jn 9,17 20 Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“4,20 Dt 12,5-14; 1Krľ 8,29 21 Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.4,21 Mal 1,11; 1Tim 2,8 22 Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov.4,22 Iz 2,3; Abd 17; Rim 9,4n 23 Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov.4,23 Jn 16,13 24 Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“4,24 2Kor 3,17 25 Žena mu povedala: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ 26 Ježiš jej povedal: „Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.“4,26 Jn 9,37 27 Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28 Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29 „Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“4,29 Mt 12,33 30 Vyšli teda z mesta a prišli k nemu.4,30 Mk 2,13 31 Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32 On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ 33 Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34 Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo.4,34 Jn 5,30; 6,38; 17,4 35 Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva?‘ Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve!4,35 Mt 9,37; Lk 10,2 36 Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali.4,36-38 1Kor 3,6-8 37 Lebo v tomto má pravdu príslovie: ‚Jeden rozsieva a druhý žne.‘4,37 Mich 6,15 38 Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce.“ 39 Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ 40 Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. 41 A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42 A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“4,42 Lk 2,11; 2Pt 1,11; 1Jn 4,14

Uzdravenie syna úradníka

43 Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley.
44 Sám Ježiš totiž dosvedčil, že prorok nemá úctu vo svojej domovine.4,44 Mt 13,57; Mk 6,4; Lk 4,24 45 Keď teda prišiel do Galiley, Galilejčania ho prijali, lebo videli všetko, čo vykonal cez sviatky v Jeruzaleme, keďže aj oni boli na slávnostiach.4,45 Jn 2,23 46 Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník v Kafarnaume mal chorého syna.4,46-53 Mt 8,5-13; Lk 7,1-104,46 Jn 2,1-11 47 Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby prišiel a uzdravil mu syna, ktorý už umieral. 48 Ježiš mu povedal: „Keby ste nevideli znamenia a divy, neuverili by ste.“4,48 Múd 8,8; Jn 2,18; 1Kor 1,22 49 Kráľovský úradník mu odpovedal: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“4,49 Mk 5,23 50 Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ Ten človek uveril Ježišovým slovám a odišiel. 51 Ešte bol na ceste, keď mu vyšli naproti sluhovia a oznámili mu, že jeho dieťa žije.4,51 Mk 7,29 52 Opýtal sa ich na hodinu, v ktorú sa dieťaťu uľavilo. Odpovedali mu: „Včera o siedmej hodine4,52 T. j. o jednej popoludní. mu prestala horúčka.“ 53 Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i všetci v jeho dome.4,53 Sk 11,14; 16,14-15.31 54 Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.4,54 Jn 2,11