7. kapitola
11Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva, veď na jeho základe dostal ľud Zákon, načo by bolo treba ustanoviť ešte iného kňaza na spôsob Melchisedeka a neostať pri kňazstve na spôsob Árona? 12Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj Zákon. 13A ten, o ktorom sa to hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. 14Veď je zrejmé, že náš Pán pochádzal z Júdu a vo vzťahu k tomuto kmeňu Mojžiš nič nepovedal o kňazoch. 15A je to ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz, podobný Melchisedekovi, 16ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života. 17Veď o ňom znie svedectvo:Ty si kňaz navekyna spôsob Melchisedeka.18Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné. 19Veď Zákon nič nepriviedol k dokonalosti; uvedená bola iba lepšia nádej a skrze ňu sa blížime k Bohu.20A to sa nestalo bez prísahy. Tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy. 21Tento však s prísahou toho, čo mu povedal:Pán prisahala nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky.22A preto sa Ježiš stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy. 23Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného. 25A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral.26Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, 27ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba. 28Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po Zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky.