7. kapitola
11 Keby sa teda dokonalosť dala dosiahnuť prostredníctvom levitského kňazstva, veď na jeho základe dostal ľud Zákon, načo by bolo treba ustanoviť ešte iného kňaza na spôsob Melchisedeka a neostať pri kňazstve na spôsob Árona? 12 Veď ak sa mení kňazstvo, nevyhnutne sa musí zmeniť aj Zákon. 13 A ten, o ktorom sa to hovorí, je z iného kmeňa, z ktorého nikto nekonal službu pri oltári. 14 Veď je zrejmé, že náš Pán pochádzal z Júdu a vo vzťahu k tomuto kmeňu Mojžiš nič nepovedal o kňazoch.7,14 Gn 49,10; Iz 11,1; Mt 2,6; Rim 1,3; Zj 5,5 15 A je to ešte zrejmejšie, keď povstáva iný kňaz, podobný Melchisedekovi, 16 ktorý sa ním nestal podľa predpisu zákona o telesnom pôvode, ale mocou nezničiteľného života.7,16 Rim 1,4 17 Veď o ňom znie svedectvo: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka.7,17 Ž 110,4; Heb 5,6 18 Tým sa ruší predchádzajúce prikázanie, lebo je slabé a neužitočné.7,18 Rim 8,3 19 Veď Zákon nič nepriviedol k dokonalosti; uvedená bola iba lepšia nádej a skrze ňu sa blížime k Bohu.7,19 Jn 1,17; Rim 3,19-21; Heb 11,40 20 A to sa nestalo bez prísahy. Tamtí sa totiž stali kňazmi bez prísahy. 21 Tento však s prísahou toho, čo mu povedal: Pán prisahal a nebude ľutovať: Ty si kňaz naveky.7,21 Ž 110,4 22 A preto sa Ježiš stal ručiteľom o toľko lepšej zmluvy.7,22 Lk 22,20; Heb 8,6-10 23 Navyše levitských kňazov muselo byť mnoho, lebo smrť im bránila ostať nimi natrvalo. 24 No tento, pretože zostáva naveky, má kňazstvo, ktoré neprechádza na iného.7,24 2Sam 7,16; Lk 1,33; Heb 13,8 25 A preto môže aj dokonale spasiť tých, čo prostredníctvom neho prichádzajú k Bohu, lebo žije neustále, aby sa za nich prihováral.7,25 Rim 8,34; Zj 1,18 26 Veď bolo aj vhodné, aby sme mali takého veľkňaza — svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia,7,26 Heb 4,14; 1Pt 2,22 27 ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom aj za hriechy ľudí. Veď on to vykonal raz navždy, keď obetoval samého seba.7,27 Lv 9,7; 16,6; Heb 5,3 28 Zákon totiž ustanovuje za veľkňazov ľudí podrobených slabostiam, no slovo prísahy, ktorá odznela po Zákone, ustanovuje Syna dokonalého naveky.7,28 Ž 2,7; 110,4; Heb 5,1