18. kapitola
Pád Babylonu
1Potom som videl zostupovať z neba iného anjela, ktorý mal veľkú moc. Jeho slávou sa rozžiarila zem. 2I zvolal mohutným hlasom:„Padol, padol veľký Babylona stal sa príbytkom démonov,skrýšou všetkých nečistých duchov,skrýšou všetkých nečistých vtákov,skrýšou všetkej nečistej a nenávidenej zveri,3lebo všetky národy piliz vína vášne smilstva tej neviestkya králi zeme s ňou smilnilia kupci zeme zbohatli z moci jej zhýralého prepychu.“4A počul som iný hlas volať z neba:„Vyjdi z neho, ľud môj,aby ste nemali účasť na jeho hriechocha nedostalo sa vám z jeho rán,5lebo jeho hriechy sa nahromadili až po neboa Boh sa rozpamätal na jeho neprávosti.6Odplaťte tej neviestke, ako sa i ona odplatila,dvojnásobne jej odplaťte za jej skutky.Do kalicha, do ktorého nalievala, nalejte jej dvojnásobne.7Koľko si užila slávy a hýrenia,toľko jej dajte útrap a smútku,lebo si v srdci hovorí:Sedím ako kráľovná,nie som vdovaa neuzriem smútok.8Preto v jednom dni prídu na ňu rany:smrť, smútok, hlada ohňom bude spálená,lebo mocný je Pán, Boh, ktorý ju odsúdil.“9Plakať a nariekať budú nad ňou králi zeme, ktorí s ňou smilnili a hýrili, keď uvidia dym z jej požiaru. 10Pre strach z jej útrap budú zďaleka stáť a volať:„Beda, beda, ty veľké mesto,Babylon, mocné mesto,lebo v jedinú hodinu prišiel na teba súd.“11A kupci zeme nad ním plačú a smútia, lebo už nikto nekupuje ich tovar: 12tovar zo zlata, striebra, drahokamov, perál, kmentu, purpuru, hodvábu, šarlátu a všelijaké voňavé drevo, všelijaké predmety zo slonoviny a z najvzácnejšieho dreva, medi, železa a mramoru, 13škoricu, amómové korenie, voňavky, myrhu, kadidlo, víno, olej, jemnú múku, pšenicu, dobytok, ovce, kone, vozy, otrokov a zajatcov.14„Ovocie, túžba tvojej duše,odišlo od teba,i všetok luxus a nádherasa ti stratili,a už ich viac nenájdu.“15Kupci, ktorí s týmito vecami obchodovali a z toho mesta bohatli, zastanú v diaľke zo strachu z jeho útrap, budú plakať a žialiť 16a budú volať:„Beda, beda, ty veľké mesto,ktoré sa odievalo do kmentu,purpuru a šarlátua ozdobovalo sa zlatom,drahokamami a perlami17— a za jedinú hodinu bolo spustošené toľké bohatstvo!“Každý kormidelník a každý, čo sa tadiaľ plaví, námorníci a tí, čo pracujú na mori, zastali obďaleč 18a keď videli dym jeho požiaru, kričali: „Ktoré mesto sa podobá tomuto veľkému mestu?“ 19Sypali si prach na hlavy a s plačom a smútkom kričali:„Beda, beda, ty veľké mesto,z ktorého bohatstva zbohatli všetci,čo mali lode na mori— a za jedinú hodinu bolo spustošené!20Radujte sa nad ním, nebo,svätí, apoštoli i proroci,lebo Boh ho súdil tak, ako ono súdilo vás.“21A jeden silný anjel vzal kameň veľký ako žarnov a hodil ho do mora so slovami:„Takto s prudkosťou bude zvrhnutýBabylon, veľké mesto,a už sa viac nenájde.22Už v tebe nebude počuť hlas citaristov a hudobníkov,flautistov a trubačov,už nebude viac v tebenijaký majster hociktorého remesla,ani zvuk mlynauž v tebe nebude počuť;23svetlo lampyv tebe už nezasvietia nebude už v tebe počuťhlas ženícha a nevesty,lebo tvoji kupci bývali na zemi veľmožmia tvoje čary zviedli všetky národy.24Našla sa v ňom krv prorokov a svätýchi všetkých zavraždených na zemi.“