2. kapitola
Prečo sa búria národy
1Prečo sa búria národya ľudia vymýšľajú daromnosti?2Spolčujú sa pozemskí králi,vládcovia sa spolu radiaproti Hospodinovi a jeho pomazanému:3„Roztrhnime putáa odhoďme ich povrazy!“4Ten, ktorý tróni na nebesiach, smeje sa,Pán sa im vysmieva.5Vtedy v hneve prehovorí,svojou prchkosťou ich vyľaká:6„Ja som ustanovil svojho kráľa na Sione,na svojom svätom vrchu.“7Oznamujem rozhodnutie Hospodina.Povedal mi: „Ty si môj syn,ja som ťa dnes splodil.“8Požiadaj ma a dám ti národy ako dedičstvo,končiny zeme do vlastníctva.9Rozbiješ ich železným prútom,roztlčieš ako hlinenú nádobu.10Králi, buďte teda rozumní,sudcovia zeme, dajte sa poučiť!11S bázňou slúžte Hospodinovi!Jasajte s chvením!12Bozkávajte syna, aby sa nerozhnevala aby ste nezahynuli na ceste,lebo jeho hnev veľmi ľahko vzplanie.Blahoslavení sú všetci, čo sa k nemu utiekajú.