Predchádzajúca kapitola

3. kapitola

Tobiho modlitba

1 Vtedy som sa veľmi zarmútil a usedavo som sa rozplakal. So vzdychaním som sa začal takto modliť: 2 „Spravodlivý si, Pane, a všetky tvoje činy sú spravodlivé. Všetky tvoje cesty sú milosrdenstvo a pravda. Ty súdiš tento svet. 3 Teraz, Pane, rozpomeň sa na mňa a zhliadni na mňa. Netrestaj ma za moje hriechy a priestupky, ani za to, čím sa proti tebe prehrešili moji otcovia. 4 Áno, neposlúchal som tvoje prikázania. Vydal si nás za korisť do zajatia a napospas smrti a urobil si nás terčom posmechu a urážok pre všetky pohanské národy, medzi ktoré si nás rozptýlil. 5 Správne sú i teraz tvoje súdy, ktorými si ma zasiahol za moje hriechy. Sú to súdy spravodlivé, lebo sme neplnili tvoje prikázania a nechodili sme pred tebou v pravde. 6 Urob teda so mnou, ako uznáš za vhodné. Rozkáž odňať mi ducha, aby som bol vzatý z povrchu zeme a stal sa zemou. Veď pre mňa je lepšie umrieť ako žiť, lebo som počul urážlivé klamstvá a prežívam veľký zármutok. Pane, rozkáž, aby som bol zbavený tejto tiesne. Prepusť ma na miesto, ktoré je večné. Pane, neodvracaj svoju tvár odo mňa. Lepšie je pre mňa umrieť ako zaživa zakusovať veľkú tieseň a počúvať hanlivé reči.“

Súženie Sáry a jej modlitba

7 V ten istý deň Sára, dcéra Raguela, obyvateľa médskych Ekbatán, počula potupné reči od jednej z otcových slúžok, 8 lebo bola sedem ráz vydatá, ale démon Asmodaj všetkých siedmich mužov zahubil, prv než k nej vošli do spálne. Slúžka jej povedala: „Ty odstraňuješ svojich mužov. Pozri, už si bola vydatá za siedmich mužov a ani po jednom nemáš meno. 9 Prečo nás biješ za to, že tvoji muži umreli? Choď za nimi! Nech nikdy v živote neuvidíme tvojho syna ani dcéru!“ 10 V ten deň sa Sára veľmi zarmútila. Plačúc vyšla do izby svojho otca na poschodí a chcela sa obesiť. Ešte však premýšľala a hovorila si: „Len aby som neurobila hanbu svojmu otcovi. Veď by mu povedali: ‚Jedinú dcéru si mal, miloval si ju a ona sa ti z nešťastia obesila!‘ Tým by som priviedla svojho staručkého otca v žiali do podsvetia. Lepšie bude, ak sa neobesím, ale budem prosiť Pána, aby som umrela a už nikdy v živote nepočula urážky.“ 11 V tej chvíli vystrela ruky k oknu a takto sa modlila: „Požehnaný si, milosrdný Bože, a požehnané je tvoje meno naveky. Nech ti naveky dobrorečia všetky tvoje diela. 12 A teraz svoju tvár a oči obraciam k tebe. 13 Rozkáž, aby som bola vzatá zo zeme a už nikdy nepočula urážky. 14 Pane, ty vieš, že som čistá od akejkoľvek nečistoty s mužom. 15 Nepoškvrnila som ani svoje meno, ani meno svojho otca v krajine, kde som v zajatí. Som jediná dcéra svojho otca a on nemá dieťa, čo by po ňom dedilo. Nablízku nežije ani jeho brat, ani príbuzný, aby som sa raz mohla stať jeho ženou. Už siedmi mi zahynuli. Načo mám ešte žiť? No ak ma nechceš usmrtiť, vypočuj ma! Pane, nech ma už neurážajú!“

Vypočutie modlitieb

16 V tej chvíli bola pred Božou velebou vypočutá modlitba obidvoch. 17 Bol poslaný Rafael, aby oboch uzdravil: aby odstránil beľmo z Tobiho očí, aby očami uvidel Božie svetlo a aby Sáru, Raguelovu dcéru, dal za ženu Tobiho synovi Tobiášovi a oslobodil ju od zlého démona Asmodaja. Tobiášovi bolo totiž určené, že ju dostane pred všetkými, ktorí si ju chceli vziať. Vtedy sa vrátil Tobi z nádvoria do svojho domu a aj Raguelova dcéra Sára zišla z hornej izby.