Predchádzajúca kapitola

12. kapitola

Rafaelov odchod

1 Keď sa svadba skončila, Tobi si zavolal svojho syna Tobiáša a povedal mu: Syn môj, je čas dať mzdu tomu človeku, ktorý šiel s tebou. A treba mu k mzde aj pridať.
2 Tobiáš mu povedal: „Otec, koľko mu mám dať ako mzdu? Neutrpím škodu, ak mu dám polovicu imania, čo som si priniesol so sebou, 3 lebo ma priviedol späť živého a zdravého, uzdravil moju manželku, spolu so mnou priniesol aj striebro a uzdravil teba. Koľko vôbec mu mám dať ako mzdu?“ 4 Tobi mu povedal: „Syn môj, právom si zaslúži, aby dostal polovicu zo všetkého, s čím prišiel.“ 5 Tobiáš si ho zavolal a povedal mu: „Vezmi si ako mzdu polovicu všetkého, s čím si spolu so mnou prišiel, a choď v zdraví.“ 6 Vtedy si ich anjel oboch potajomky zavolal a povedal im: „Dobrorečte Bohu a chváľte ho. Chváľte ho pred všetkými živými za to dobré, čo vám preukázal. Dobrorečte Bohu a ospevujte jeho meno. Všetkým ľuďom s úctou zvestujte Božie skutky a neúnavne ho chváľte. 7 Tajomstvo kráľa je správne ukrývať, ale Božie skutky treba zverejňovať a náležite oslavovať. Robte, čo je dobré, a zlo vás nezastihne. 8 Dobrá je modlitba v pravde a milosrdenstve so spravodlivosťou. Je to lepšie ako bohatstvo s nespravodlivosťou. Dobré je konať skutky milosrdenstva, je to lepšie ako zhromažďovať zlato. 9 Milosrdenstvo vytŕha zo smrti a očisťuje od každého hriechu. Tí, čo preukazujú milosrdenstvo, budú mať dlhý a naplnený život. 10 Tí, čo sa dopúšťajú hriechu a neprávosti, sú nepriateľmi vlastnej duše. 11 Ukážem vám celú pravdu a nič vám nezamlčím. Už som vás poučil a povedal som vám: ‚Tajomstvo kráľa je správne ukrývať, ale Božie skutky treba zverejňovať a náležite oslavovať.‘ 12 Keď si sa teraz modlil, ty aj Sára, ja som prednášal spomienku vašej modlitby pred Pánovu slávu. A rovnako, keď si pochovával mŕtvych. 13 Keď sa ti nelenilo vstať, nechať svoje jedlo a odišiel si pochovať mŕtveho, vtedy som bol poslaný k tebe, aby som ťa vyskúšal. 14 A Boh ma opäť poslal, aby som uzdravil teba i tvoju nevestu Sáru. 15 Ja som Rafael, jeden zo siedmich anjelov, ktorí stoja pripravení pred Božou slávou a predstupujú pred ňu.“ 16 Vtedy sa obaja zachveli a padli na tvár. Zachvátil ich strach. 17 On im však povedal: „Nebojte sa! Pokoj vám. Dobrorečte Bohu po všetky veky. 18 Keď som bol s vami, bol som s vami nie z vlastnej láskavosti, ale z Božej vôle. Jemu dobrorečte po všetky dni, ospevujte ho! 19 Hoci ste na mňa pozerali, ako jem, nič som nejedol; to, na čo ste pozerali, bolo videnie. 20 Teraz teda dobrorečte Pánovi na zemi a oslavujte Boha. Hľa, vystupujem k tomu, ktorý ma poslal. Zapíšte to všetko, čo sa vám prihodilo.“ Potom sa vzniesol hore. 21 Vstali, ale už ho nemohli vidieť. 22 Dobrorečili Bohu, ospevovali ho a oslavovali za tieto jeho veľké skutky i za to, že sa im zjavil Boží anjel.