Predchádzajúca kapitola

28. kapitola

Pavol na Malte

1 Keď sme sa zachránili, dozvedeli sme sa, že ostrov sa volá Malta. 2 Domorodci sa k nám správali neobyčajne láskavo. Rozložili oheň a všetkých nás prijali, lebo začalo pršať a bolo chladno. 3 Keď Pavol nazbieral hŕbu raždia a kládol z neho na oheň, zahryzla sa mu do ruky vretenica, ktorá unikla pred horúčavou. 4 Keď domorodci uvideli, ako mu had visí na ruke, hovorili si: „Tento človek je iste vrah; hoci sa zachránil pred morom, trestajúca spravodlivosť mu nedopraje žiť.“ 5 On však hada striasol do ohňa a nič zlé sa mu nestalo. 6 Oni čakali, že čoskoro opuchne alebo padne mŕtvy. Ale keď už dlho čakali a videli, že sa s ním nič zlé nedeje, zmenili mienku a hovorili, že je boh. 7 V okolí toho miesta mal pozemky náčelník ostrova menom Publius. Ten nás prijal a tri dni sa o nás prívetivo staral ako o hostí. 8 Publiov otec práve vtedy ležal chorý; mal úplavicu s horúčkou. Pavol vošiel k nemu, pomodlil sa, položil naňho ruky a uzdravil ho. 9 Keď sa to stalo, prichádzali aj ďalší chorí z ostrova a ozdraveli. 10 Tí nás zahrnuli mnohými poctami, a keď sme odchádzali, dali nám, čo sme potrebovali.

Pavlov príchod do Ríma

11 Po troch mesiacoch sme sa odplavili na jednej alexandrijskej lodi, ktorá zimovala na ostrove. Loď mala v znaku Blížencov. 12 V Syrakúzach, kde sme pristáli, zostali sme tri dni; 13 odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a došli sme do Regia. A preto, že deň nato zavial južný vietor, za dva dni sme priplávali do Puteol. 14 Tam sme našli bratov, ktorí nás poprosili, aby sme u nich zostali sedem dní. A tak sme došli do Ríma. 15 Keď sa tamojší bratia o nás dopočuli, prišli nám v ústrety až k Appiovmu Fóru a k Trom krčmám. Keď ich Pavol uzrel, vzdával Bohu vďaky a nadobudol odvahu. 16 Keď sme prišli do Ríma, Pavlovi dovolili bývať v súkromí s vojakom, ktorý ho strážil.

Kázanie Pavla v Ríme

17 Po troch dňoch Pavol zvolal popredných Židov. Keď sa zišli, hovoril im: „Muži, bratia! Ja som neurobil nič ani proti ľudu, ani proti zvykom otcov, no v Jeruzaleme ma uväznili a vydali do rúk Rimanov, 18 ktorí ma na základe vyšetrovania chceli prepustiť, lebo nenašli na mne nijakú vinu hodnú smrti. 19 No Židia sa proti tomu postavili, a tak som bol donútený odvolať sa k cisárovi, ale nie preto, aby som z niečoho obžaloval svoj národ. 20 Preto som vás teda zvolal, aby som sa s vami stretol a pozhováral. Veď túto reťaz nosím pre nádej Izraela.“ 21 No oni mu povedali: „My sme o tebe nedostali z Judska nijaký list ani sem neprišiel nikto z bratov, ktorý by o tebe povedal niečo zlé. 22 Ale radi si od teba vypočujeme, ako zmýšľaš, lebo o tejto sekte vieme, že jej všade odporujú.“ 23 Určili mu teda deň a viacerí prišli k nemu ta, kde sa Pavol ubytoval. Od rána až do večera im vysvetľoval a vydával svedectvo o Božom kráľovstve a presviedčal ich o Ježišovi dôkazmi z Mojžišovho zákona a Prorokov. 24 Niektorí sa dali presvedčiť tým, čo hovoril, iní však neverili. 25 Keďže neboli jednomyseľní, rozišli sa, keď Pavol povedal tieto slová: „Duch Svätý dobre povedal vašim otcom ústami proroka Izaiáša: 26 Choď k tomuto ľudu a povedz: Budete len počúvať a počúvať, ale nepochopíte, budete len pozerať a pozerať, ale neuvidíte. 27 Lebo otupelo srdce tohto ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili, len aby očami nevideli a ušami nepočuli, aby srdcom nechápali a neobrátili sa, a ja ich neuzdravím. 28 Nech je vám teda známe, že táto Božia spása je poslaná pohanom a oni budú počúvať.“ 30 Pavol ostal celé dva roky vo svojom najatom byte a prijímal všetkých, ktorí k nemu prichádzali. 31 Hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánovi Ježišovi Kristovi s úplnou odvahou a bez prekážok.