Predchádzajúca kapitola

5. kapitola

Víťazná pieseň Debory

1 Vtedy spievala Debora s Barákom, Abinoamovým synom, túto pieseň: 2 „Dobrorečte Hospodinovi za to, že vodcovia sa chopili vedenia v Izraeli, za to, že ľud dobrovoľne povstal. 3 Počúvajte, králi, zbystrite sluch, kniežatá! Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela. 4 Hospodin, keď si vyšiel zo Seíru, keď si šiel z Edómskych strání, zachvela sa zem, z neba padali kropaje, z oblakov sa liala voda. 5 Vrchy sa klátili pred Hospodinom, Bohom zo Sinaja, pred Hospodinom, Bohom Izraela. 6 Za čias Anátovho syna Šamgara, za dní Jael boli opustené cesty, ľudia chodievali bočnými cestami. 7 Vidiek zostal pustý, dediny v Izraeli boli ako vymreté, kým som nepovstala ja, Debora, kým som nepovstala ja, matka v Izraeli. 8 Ľud si zvolil nových bohov, v bránach mesta sa rozpútal boj; no nebolo vidieť štít ani kopiju pri štyridsaťtisícovom dave Izraela. 9 Moje srdce patrí vodcom Izraela, dobrovoľníkom ľudu! Velebte Hospodina, 10 vy, ktorí jazdíte na svetlohnedých osliciach, sedávate na kobercoch, aj vy, ktorí chodíte na cestách: Uvažujte! 11 Pripojte sa k jasotu pri napájadlách; tam sa oslavuje spravodlivosť Hospodina, jeho spravodlivé skutky v prospech vidiečanov v Izraeli. Vtedy Hospodinov ľud zišiel k bránam. 12 Prebuď sa, prebuď, Debora, prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň! Vstaň, Barák, odveď ako svojich zajatcov tých, čo zajímali teba, syn Abinoama! 13 K bránam vtedy zostúpil zvyšok vznešeného ľudu, Hospodinov ľud zostúpil so mnou medzi hrdinov. 14 Efrajimovi potomkovia bojovali proti Amalékovi, za tebou zostúpil Benjamín so svojimi oddielmi. Z Machíra zostúpili vodcovia a zo Zebulúna tí, čo nosia žezlo. 15 Jissachárove kniežatá s Deborou, ako Jissachár, tak Barák, sa vydali do údolia po jeho stopách. V Rúbenových rodoch sa konali dlhé porady. 16 Prečo si zostal sedieť v ohradách, počúvať bľakot stád? V Rúbenových rodoch sa konali dlhé porady. 17 Gileád sa zdržiava za Jordánom a prečo Dán zostal pri lodiach? Ašér sa usadil na morskom pobreží a pokojne býva v jeho zátokách. 18 Zebulún je ľud, čo opovrhol smrťou, podobne aj Naftali na vysokých stráňach. 19 Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi v Taanachu pri vodách Megidda, ale striebro si neukoristili. 20 Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali proti Siserovi. 21 Kišónsky potok ich odplavil, ten odveký potok je Kišón. Smelo vykroč, duša moja! 22 Vtedy dupotali konské kopytá, vtedy cválali jeho silní. 23 Preklínajte Meróz, vraví Hospodinov anjel, prekľajte, prekľajte jeho obyvateľov, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami! 24 Buď medzi ženami požehnaná Jael, žena Kénitu Chebera, nad ženy v stanoch buď požehnaná! 25 Vodu si žiadal, podala mu mlieko a v čaši kniežacej doniesla smotanu. 26 Ruku vystrela, uchopila kolík, pravicou svojou ťažké kladivo, udrela Siseru, rozbila mu hlavu, prerazila mu sluchy. 27 Padol jej k nohám, zrútil sa, vystrel sa. K jej nohám sa zvalil, padol. Kde klesol, padol zabitý. 28 Cez okno hľadí a volá spoza mreže Siserova matka: Prečo tak otáľa návrat jeho voza, prečo len mešká hrkot jeho záprahov? 29 Odpoveď prišla z úst jej najmúdrejších kňažien, ich slová si pripomína sama: 30 Určite sa delia o získanú korisť: jednu či dve zajatkyne pre muža, korisť pestrých rúch pre Siseru, korisť pestrých šiat, jednu-dve pestro tkané šatky na môj krk. 31 Tak nech hynú všetci tvoji nepriatelia, Hospodin! Tí však, čo ho milujú, budú ako slnko pri východe vo svojej sile.“ V krajine bol potom pokoj štyridsať rokov.