Predchádzajúca kapitola

21. kapitola

Obnovenie kmeňa Benjamín

1 Izraelskí muži sa zaprisahali v Micpe: „Nikto z nás nedá dcéru Benjamínovcovi za ženu.“
2 Ľud prišiel do Bételu. Sedeli tam pred Bohom do večera a hlasno, usedavo nariekali. 3 Vzdychali: „Prečo, Hospodin, Bože Izraela, sa v Izraeli stalo, že dnes jeden z jeho kmeňov chýba?“ 4 Na druhý deň zavčasu ráno tam ľud postavil oltár a priniesol spaľované obety i obety spoločenstva. 5 Izraeliti sa pýtali: „Kto sa zo všetkých izraelských kmeňov nedostavil do zhromaždenia pred Hospodina?“ Odznela totiž vážna prísaha proti každému, kto nepríde k Hospodinovi do Micpy, určite zomrie. 6 Izraeliti ľutovali svojho brata Benjamína a vraveli: „Dnes bol vyťatý jeden kmeň z Izraela. 7 Ako to urobíme, aby pozostalí Benjamínovci nezostali bez žien, keďže sme sa zaprisahali na Hospodina, že im nedáme svoje dcéry za ženy?“ 8 Spytovali sa: „Je nejaký izraelský kmeň, ktorý sa nedostavil k Hospodinovi do Micpy?“ A predsa, z Jabéš-Gileádu nik neprišiel do tábora do zhromaždenia. 9 Pri počítaní ľudu sa zistilo, že z obyvateľov Jabéš-Gileádu ta neprišiel vtedy nikto. 10 Pospolitosť vyslala dvanásťtisíc udatných bojovníkov. Vydala im rozkaz: „Choďte pobiť mečom obyvateľov Jabéš-Gileádu aj so ženami a deťmi! 11 Toto je vaše poslanie: Vykonajte hubiacu kliatbu na každom príslušníkovi mužského pohlavia i na každej osobe ženského pohlavia, ktorá poznala muža na lôžku.“ 12 Medzi obyvateľmi Jabéš-Gileádu našli štyristo panenských dievčat, ktoré nepoznali muža na lôžku. Tie priviedli do tábora v Šile v Kanaáne. 13 Celá pospolitosť poverila poslov, aby sa porozprávali s Benjamínovcami, ktorí boli na skale Rimmón a navrhli im mier. 14 Benjamínovci sa vrátili; pospolitosť im dala ženy, ktoré ostali nažive spomedzi žien Jabéš-Gileádu; lenže neušli sa všetkým. 15 Ľud ľutoval Benjamínovcov, lebo Hospodin spôsobil trhlinu medzi kmeňmi Izraela. 16 Starší v pospolitosti sa spytovali: „Čo máme robiť so zvyšujúcimi, aby sa im ušli ženy, keď benjamínske ženy boli vyhubené?“ 17 Povedali: „Dedičné vlastníctvo tých, čo unikli, bude patriť Benjamínovi, aby nebol vykynožený jeden kmeň z Izraela. 18 My im však nemôžeme dobrovoľne dať svoje dcéry za ženy.“ Izraeliti sa totiž zaprisahali: „Nech je prekliaty, kto dobrovoľne dá ženu Benjamínovcovi!“ 19 Povedali: „Každoročne býva slávnosť na počesť Hospodina v Šile, ktoré je severne od Bételu a východne od cesty, ktorá vystupuje z Bételu do Síchemu a južne od Lebony.“ 20 Benjamínovcom prikázali: „Choďte a striehnite vo viniciach. 21 Keď uvidíte, že šilské dievčatá vychádzajú tancovať, vyjdite z viníc a uchváťte si každý ženu zo šilských dcér a choďte do benjamínskej krajiny. 22 Keď prídu ich otcovia alebo bratia vadiť sa s vami, odpoviete im: ‚Dožičte nám ich, lebo každý z nás nezískal ženu vo vojne. Vy ste nám ich nedali dobrovoľne, lebo by ste sa boli prehrešili.‘“ 23 Benjamínovci tak aj urobili: Vzali si ženy podľa svojho počtu z tancujúcich, ktoré uchvátili, odišli a vrátili sa do svojho dedičstva; vystavali mestá a bývali v nich. 24 Potom sa Izraeliti odtiaľ rozišli, každý k svojmu kmeňu a k svojmu rodu, teda každý odišiel do svojho dedičného vlastníctva. 25 V tom čase v Izraeli nebolo kráľa. Každý robil, čo pokladal za správne.