Predchádzajúca kapitola

9-10. kapitola

Božie vyvolenie Izraela

1 Hovorím pravdu v Kristovi, neklamem a dosvedčuje mi to moje svedomie v Duchu Svätom, 2 že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci. 3 Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela. 4 Sú to Izraeliti, im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný Zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia. 5 Ich sú otcovia a z nich pochádza podľa tela Kristus, ktorý je nad všetkými, Boh požehnaný na veky. Amen. 6 To však neznamená, že Božie slovo stratilo účinnosť. Veď nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izrael. 7 Ani deťmi nie sú všetci len preto, že sú potomstvom Abraháma, ale: Podľa Izáka sa bude volať tvoje potomstvo. 8 To znamená, že Božími deťmi nie sú deti tela, ale za potomstvo sa pokladajú deti prisľúbenia. 9 Lebo toto je slovo prisľúbenia: O tomto čase prídem a Sára bude mať syna. 10 Tak to bolo nielen pri nej, ale aj pri Rebeke, ktorá počala od jedného muža, od nášho otca Izáka. 11 Veď keď sa deti ešte ani nenarodili a neurobili nič dobré ani zlé — aby zostalo v platnosti Božie vyvolenie, o ktorom bolo vopred rozhodnuté, 12 ktoré nezávisí od skutkov, ale od vôle toho, kto povoláva —, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, 13 ako je napísané: Jákoba som miloval, ale Ezáva som nenávidel. 14 Čo teda povieme? Či nie je u Boha nespravodlivosť? Určite nie. 15 Lebo Mojžišovi hovorí: Zmilujem sa, nad kým sa zmilúvam, a zľutujem sa, nad kým sa zľutúvam. 16 A tak teda nezáleží na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva. 17 Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe ukázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi. 18 A tak sa teda zmilúva, nad kým chce, a zatvrdzuje, koho chce.

Boží hnev a milosrdenstvo

19 Povieš mi azda: „Tak prečo ešte karhá? Veď kto sa môže vzoprieť jeho vôli?“ 20 Ó, človek, ktože si ty, že odvrávaš Bohu? Vari povie výtvor tvorcovi: „Prečo si ma takto urobil?“ 21 Alebo či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty urobil jednu nádobu na vznešený účel, druhú na všedný? 22 A čo potom, ak Boh, ktorý chce ukázať svoj hnev a prejaviť svoju moc, znášal s veľkou trpezlivosťou nádoby hnevu pripravené na záhubu, 23 aby dal poznať bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred pripravil na slávu — 24 na nás, ktorých povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov. 25 Tak hovorí aj u Ozeáša: Svojím ľudom budem volať tých, čo neboli mojím ľudom, a ako milovanú tú, čo nebola milovaná. 26 A stane sa, že na mieste, kde sa im hovorilo: Vy nie ste môj ľud, tam sa budú volať synmi živého Boha. 27 A Izaiáš volá nad Izraelom: Aj keby synov Izraela bolo toľko, koľko je morského piesku, zachránený bude zvyšok. 28 Lebo Pán bude konať na zemi tak, že úplne a rýchlo uskutoční svoje slovo. 29 Tak predpovedal aj Izaiáš: Keby nám Pán zástupov nebol nechal potomstvo, boli by sme ako Sodoma a podobali by sme sa Gomore.

Izrael a evanjelium

30 Čo teda povieme? Pohania, ktorí sa neusilovali o spravodlivosť, dosiahli spravodlivosť, no spravodlivosť z viery; 31 ale Izrael, ktorý sa usiloval o zákon spravodlivosti, nedospel k Zákonu. 32 Prečo? Pretože nevychádzal z viery, ale akoby zo skutkov. Potkli sa o kameň úrazu, 33 ako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto verí v neho, nebude zahanbený.