1. kapitola

Zámer knihy

1 Príslovia Šalamúna, Dávidovho syna, izraelského kráľa,
2 ako spoznať múdrosť a správnu výchovu, ako pochopiť rozumné výroky, 3 ako si zabezpečiť vynikajúce vzdelanie, spravodlivosť, právo a statočnosť, 4 aby neskúsení ľudia získali rozvážnosť a mladík poznanie a obozretnosť. 5 Nech múdry počúva a obohatí sa o vedomosti, nech rozumný získa skúsenosť, 6 aby pochopil príslovia a prirovnania, slová mudrcov a ich záhady. 7 Bázeň pred Hospodinom je začiatkom poznania, múdrosťou a výchovou len blázni pohŕdajú.

Výstrahy synovi

8 Syn môj, počúvaj otcovo napomenutie a nepodceňuj matkino poučenie,
9 lebo oni sú pôvabným vencom na tvojej hlave a náhrdelníkom na tvojom krku. 10 Syn môj, keby ťa hriešnici navádzali na zlé, neprivoľ. 11 Keby vraveli: „Poď s nami, striehnime a prelejme krv a bez príčiny strojme úklady nevinnému. 12 Zhltnime ľudí zaživa ako podsvetie, úplne celých, ako keď zostupujú do hrobu. 13 Získame tak všetok cenný majetok; naplníme si domy korisťou. 14 Spoj svoj osud s naším a všetci budeme mať jeden mešec.“ 15 Syn môj, nekráčaj s nimi po ceste, zadrž nohu od ich chodníka. 16 Veď ich nohy utekajú za zlom a ponáhľajú sa prelievať krv. 17 — Nadarmo sa rozťahuje sieť, keď to vtáky vidia. — 18 Oni však striehnu na vlastnú krv a proti sebe stroja úklady. 19 Také sú chodníky každého, kto baží po zisku: príde o život.

Múdrosť napomína

20 Múdrosť na ulici kričí, hlasne volá na námestiach,
21 na baštách znie jej volanie a v mestských bránach prednáša reči: 22 „Vy neskúsení, dokedy budete mať radi prostoduchosť, a dokedy sa budú posmešníci schuti vysmievať a blázni nenávidieť poznanie? 23 Venujte pozornosť mojim výčitkám! Hľa, vylejem na vás svojho ducha, oznámim vám svoje slová. 24 Pretože som vás volala, a vy ste sa vzpierali, vystrela som ruku, no nikto si to nevšímal, 25 odmietli ste každú moju radu a na moje výčitky ste nedbali, 26 aj ja sa budem z vašej záhuby smiať a posmievať sa, keď na vás doľahne strach, 27 keď ako búrka príde na vás záhuba a váš zánik sa priženie sťa víchrica, keď na vás doľahne úzkosť a súženie. 28 Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, 29 pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom, 30 moju radu odmietli a pohrdli každou mojou výčitkou. 31 Nech sa len najedia plodov svojho konania a nasýtia sa svojimi zámermi. 32 Neskúsených totiž zabije ich poblúdenie a bláznov zahubí ich bezstarostnosť; 33 kto však mňa počúva, bude žiť v bezpečí, pokojne bez strachu zo zla.“