2. kapitola

Prísľub časov blaha

1 Izraelitov bude počtom ako piesku v mori, ktorý nemožno zvážiť ani spočítať. Miesto toho, aby2,1 Alt. Na mieste, kde. im hovorili: ‚Vy nie ste môj ľud,‘ budú im hovoriť: ‚Deti živého Boha‘.2,1 Gn 22,17; Rim 9,26
2 Potom sa zhromaždia spolu Júdovci a Izraeliti, ustanovia si jedného vodcu a vyjdú z krajiny. To bude veľký deň Jezreelu.2,2 Jer 3,18; Ez 37,22; Oz 1,4 3 Povedzte vašim bratom: ‚Môj ľud‘ a vašim sestrám: ‚Omilostená‘.

Izrael porušuje vzťah s Bohom

4 Žalujte svoju matku, obžalujte ju, že nie je mojou ženou, a tak ani ja nie som jej mužom. Nech si odstráni z tváre znaky smilstva a z pŕs znaky cudzoložstva!
5 Ak nie, vyzlečiem ju donaha a vystavím ju takú, akou bola v deň svojho narodenia. Obrátim ju na pustatinu, spravím ju podobnú vyprahnutej zemi, nechám ju zomrieť od smädu.2,5 Ez 16,4-5 6 Nad jej deťmi sa nezmilujem, keďže sú to deti zo smilstva, 7 lebo ich matka smilnila, ich rodička sa dopustila hanebnosti, veď hovorievala: ‚Pôjdem za svojimi milencami, za tými, čo mi dávajú chlieb a vodu, vlnu a ľan, olej a nápoje.‘2,7 Jer 44,17-18 8 Preto hľa! Zahradím jej cestu tŕním a ohradím ju múrom, takže nenájde svoje chodníky. 9 Vydá sa za svojimi milencami, ale nedostihne ich, bude ich hľadať, ale nenájde ich. Vtedy povie: ‚Vrátim sa k svojmu prvému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz.‘ 10 Ona však nevie, že to ja som jej dával obilie, mušt a čerstvý olej. Dal som jej mnoho striebra a zlata, ale venovala ho Baalovi.2,10 Dt 7,12n; Ez 16,17.19 11 Preto si vezmem späť svoje obilie, až príde jeho čas, a svoj mušt, keď príde jeho obdobie. Odnímem od nej svoju vlnu a ľan, určené na zakrytie jej nahoty. 12 Teraz odhalím jej nehanebnosť pred očami všetkých jej milencov a nikomu sa nepodarí zachrániť ju z mojej moci.2,12 Ez 16,36-37 13 Urobím koniec všetkým jej radostiam — sviatkom, oslavám novmesiaca, sobotám a všetkým slávnostným príležitostiam.2,13 Iz 1,13-14; Jer 7,34; Am 8,10 14 Zničím jej vinič aj figovníky, o ktorých hovorí: ‚Je to poplatok, ktorým ma vyplácajú moji milenci.‘ Nechám ich zarásť lesom a potom ich požerie divá zver.2,14 Iz 5,5n; Ez 20,35-36 15 Potrestám ju za dni zasvätené baalom, keď im prinášala kadidlové obety, zdobila sa náušnicami a šperkami a chodila za svojimi milencami, na mňa však zabúdala,“ znie výrok Hospodina.2,15 Jer 2,23

Boh obnovuje svoj vzťah k Izraelu

16 „Preto, hľa, vyvábim ju, zavediem na púšť a prehovorím k jej srdcu.
17 Tam jej dám vinice a údolie Achór ako bránu nádeje a odtiaľ mi odpovie ako v dňoch svojej mladosti, ako vtedy, keď vychádzala z Egypta.2,17 Joz 7,16-26; Jer 2,2 18 V ten deň,“ znie výrok Hospodina, „bude ma volať: ‚Môj muž,‘ a nebude ma viac volať: ‚Môj Baal‘. 19 Odvrátim mená baalov od jej úst, viac nebudú spomínaní menom. 20 Vtedy uzavriem zmluvu s divou zverou, nebeským vtáctvom a plazmi zeme. Luk a meč, teda boj, odstránim zo zeme a usadím ich v bezpečí.2,20 Jób 5,23; Ez 34,25 21 Zasnúbim si ťa naveky, zasnúbim si ťa v spravodlivosti, práve, láske a v milosrdenstve. 22 Zasnúbim si ťa vo vernosti a ty spoznáš Hospodina.2,22 Jer 31,34 23 Vtedy odpoviem,“ znie výrok Hospodina, „odpoviem nebesám a ony zasa odpovedia zemi, 24 zem odpovie obiliu, muštu a oleju a oni odpovedia Jezreelu. 25 Zasejem si ju v krajine a zmilujem sa nad Neomilostenou, poviem Nie môjmu ľudu: ‚Ty si môj ľud‘ a on povie: ‚Môj Boh‘.“2,25 Oz 1,6.9; Rim 9,25; 1Pt 2,10