Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

9. kapitola

Kajúca modlitba ľudu

1 V dvadsiaty štvrtý deň toho istého mesiaca sa Izraeliti zhromaždili. Oblečení do vrecoviny a posypaní zemou sa postili.
2 Potomkovia Izraela sa oddelili od všetkých cudzincov, postavili sa a vyznávali svoje hriechy aj previnenia svojich otcov.9,2 Ezd 10,11 3 Povstali na svojich miestach, keď štvrtinu dňa čítali v knihe zákona Hospodina, svojho Boha, a štvrtinu dňa sa vyznávali a klaňali Hospodinovi, svojmu Bohu. 4 Potom sa Ješúa, Bani, Kadmíel, Šebanja, Bunni, Šerebja, Bani a Kenáni postavili na stupienok pre levitov a hlasno vzývali Hospodina, svojho Boha. 5 Leviti Ješúa, Kadmíel, Bani, Chašabneja, Šerebja, Hodija, Šebanja a Petachja povedali: „Povstaňte, dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu, od vekov až naveky! Nech dobrorečia tvojmu slávnemu menu, ktoré je vyvýšené nad každé dobrorečenie a chválu.9,5-37 Ž 78 6 Ty si jediný, Hospodin, ty si stvoril nebesia, nebesia nebies a všetky ich zástupy, zem a všetko, čo je na nej, moria i všetko, čo je v nich. Ty všetkému dávaš život a nebeské zástupy sa ti klaňajú.9,6 Dt 6,4; 10,14 7 Ty, Hospodin, si Boh, ktorý si vyvolil Abráma, vyviedol si ho z Úru Chaldejcov a dal si mu meno Abrahám.9,7 Gn 11,31; 17,5 8 Keď si zistil, že jeho srdce je ti verné, uzavrel si s ním zmluvu, že krajinu Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Perizzejcov, Jebúsejov a Girgašejov dáš jeho potomstvu. Dodržal si svoje slovo, lebo si spravodlivý.9,8 Gn 15,18-21 9 Videl si biedu našich otcov v Egypte, vypočul si ich volanie o pomoc pri Trstinovom mori.9,9 Ex 2,24n; 3,7; 14,10 10 Urobil si znamenia a divy na faraónovi, na všetkých jeho služobníkoch i na celom ľude jeho krajiny, pretože si vedel, že sa voči nim správajú spupne. Tým si si urobil meno, aké máš dodnes.9,10 Ex 7–12 11 Rozdelil si pred nimi more a uprostred mora prešli po suchu, ale ich prenasledovateľov si vrhol do hlbín ako kameň do rozbúrených vôd.9,11 Ex 14,21.27; Ž 136,15 12 Vo dne si ich vodil oblakovým stĺpom a ohnivým stĺpom v noci, aby si im osvetľoval cestu, ktorou mali ísť.9,12 Ex 13,21n 13 Zostúpil si na vrch Sinaj, hovoril si s nimi z neba a dal si im správne nariadenia, spoľahlivé zákony, dobré ustanovenia a prikázania.9,13 Ex 19,18; 20,1-17 14 Oboznámil si ich so svojou svätou sobotou a dal si im prostredníctvom svojho služobníka Mojžiša prikázania, ustanovenia a zákony.9,14 Ex 20,8; Dt 5,12; Neh 13,15-22; Jer 17,21-22 15 Dal si im chlieb z neba, keď trpeli hladom, aj vodu si vyviedol zo skaly, keď boli smädní. Kázal si im, aby išli a zabrali do vlastníctva krajinu, o ktorej si so zdvihnutou rukou prisahal, že im ju dáš.9,15 Ex 16,4.14n; 17,6; Ž 78,24; 105,41 16 Avšak oni, naši otcovia, spyšneli, zatvrdili sa a nepočúvali tvoje príkazy,9,16 Ex 32,1.9 17 nechceli ťa poslúchať a nepamätali na tvoje predivné skutky, ktoré si konal s nimi. Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil.9,17 Ex 34,6; Nm 14,4.30 18 Hoci si odliali podobu teľaťa a povedali: ‚Toto je tvoj boh, ktorý ťa vyviedol z Egypta!‘ a hoci sa dopúšťali veľkého rúhania,9,18 Ex 32,4; 1Krľ 12,27 19 ty si ich vo svojom preveľkom milosrdenstve neopustil na púšti. Oblakový stĺp od nich neodstúpil vo dne, ale viedol ich cestou, ani ohnivý stĺp v noci, lež osvetľoval im cestu, ktorou mali ísť.9,19 Nm 10,34 20 Dal si im svojho dobrého ducha, aby ich priviedol k rozumu. Ich ústam si neodoprel svoju mannu a dal si im vodu, keď mali smäd.9,20 Ex 16,35; Nm 11,17.25; 20,8 21 Štyridsať rokov si ich opatroval na púšti, nemali nedostatok. Plášte sa im nezodrali ani nohy im neopuchli.9,21 Dt 2,7; 8,4 22 Dal si im kráľovstvá a národy, rozdelil si im ich až po okraj a oni zabrali krajinu Sichóna, krajinu chešbónskeho kráľa i krajinu bášanského kráľa Óga.9,22 Nm 21,21-35; Dt 2,26–3,11 23 Rozmnožil si ich synov ako nebeské hviezdy a voviedol si ich do krajiny, o ktorej si prisľúbil ich otcom, že vojdú do nej a zaberú ju do vlastníctva.9,23 Nm 26,1-51; Dt 1,10 24 Synovia vošli, zabrali do vlastníctva krajinu a ty si pred nimi pokoril obyvateľov krajiny, Kanaánčanov, a vydal si im do rúk ich kráľov a národy krajiny, aby s nimi naložili, ako sa im páčilo.9,24 Joz 12 25 Obsadili opevnené mestá a úrodnú pôdu, zabrali príbytky plné dobrých vecí, vykopané studne, vinice, olivové sady a množstvo ovocných stromov. Jedli, nasýtili sa, stučneli a užívali si vďaka tvojej veľkej dobrote.9,25 Dt 6,10n; 32,15 26 No spriečili sa, vzbúrili sa proti tebe, tvoj zákon zavrhli a povraždili tvojich prorokov, ktorí ich nabádali, aby sa navrátili k tebe. Dopúšťali sa veľkého rúhania.9,26 Sdc 2,11n; 1Krľ 19,10.14; Rim 11,3 27 Preto si ich vydal napospas protivníkom a tí ich sužovali. Keď vo chvíľach súženia volali k tebe o pomoc, ty si ich vypočul z nebies. Podľa svojho veľkého milosrdenstva si im dával záchrancov, ktorí ich vyslobodzovali z rúk ich protivníkov.9,27 Sdc 2,14.16.18.20; 3,9.15 28 Len čo si vydýchli, opäť páchali, čo sa ti nepáči. Keď si ich vydal napospas ich nepriateľom a tí ich prenasledovali, znova volali k tebe. Ty si ich podľa svojho milosrdenstva vypočul z neba a mnohokrát vyslobodil. 29 Napomínal si ich, aby sa vrátili k tvojmu zákonu, ale oni spyšneli, neposlúchali tvoje prikázania a hrešili proti tvojim právnym predpisom, ktorých dodržiavaním človek žije. No oni vzdorovito mykli plecami, zatvrdili sa a neposlúchali.9,29 Lv 18,5; Rim 10,5 30 Veľa rokov si k nim bol zhovievavý, napomínal si ich svojím duchom prostredníctvom svojich prorokov, no neposlúchali, a preto si ich vydal do rúk národov krajín.9,30 Jer 7,25n; 44,4n 31 Avšak pre svoje hojné milosrdenstvo si s nimi neskoncoval, ani si ich neopustil, lebo ty si milostivý a milosrdný Boh.9,31 Nár 3,22 32 Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré zastihli nás, našich kráľov, naše kniežatá, našich kňazov, našich prorokov, našich otcov a všetok tvoj ľud od čias asýrskych kráľov až dodnes.9,32 Dt 7,9.12; 1Krľ 8,23; Neh 1,5 33 Ty si spravodlivý vo všetkom, čo nás zastihlo, lebo ty si konal verne, ale my sme si počínali bezbožne.9,33 Dan 9,5.7 34 Naši králi, naše kniežatá, naši kňazi a naši otcovia neplnili tvoj zákon, nedbali na tvoje príkazy a na tvoje výstrahy, ktorými si ich varoval.9,34 Dan 9,6.8 35 Vo svojom kráľovstve napriek mnohým tvojim dobrodeniam, ktoré si im preukazoval, a v rozľahlej úrodnej krajine, ktorú si im dal, ti neslúžili, ani sa neodvrátili od svojich zlých skutkov. 36 Hľa, my sme dnes otrokmi. V krajine, ktorú si dal našim otcom, aby požívali jej ovocie a jej dobré veci, hľa, v tej sme otrokmi. 37 Jej hojná úroda patrí kráľom, ktorých si ustanovil nad nami za naše hriechy. Tí podľa svojej ľubovôle panujú nad našimi telami aj nad naším dobytkom. Sme vo veľkom súžení.“