2. kapitola
Druhý nárek
(alef)
1Ach, ako Pán zastrel mrakmivo svojom hneve dcéru Siona,ozdobu Izraela zhodilz nebies na zem.Nepamätal na podnož svojich nôhv deň svojho hnevu.(bét)
2Pán neľútostne pohltil nivy Jákoba,vo svojom prudkom hneverozbúral opevnenia judskej dcéry,zvrhol na zem,znesvätil kráľovstvo i jeho kniežatá.(gimel)
3Vo svojom pálčivom hnevepostínal všetky rohy Izraela,stiahol späť svoju pravicupred nepriateľoma vzbĺkol uprostred Jákobaako planúci oheň, ktorý všetko hltá.(dalet)
4Napol luk ako nepriateľ,pozdvihol pravicua ako protivník hubil všetko,čo lahodilo oku.V stane dcéry Sionavylial ako oheň svoju zlosť.(hé)
5Pán bol ako nepriateľ,pohltil Izrael,pohltil všetky jeho paláce,zničil jeho pevnostia zväčšil judskej dcérezármutok a žalosť.(vav)
6Ako záhradu pošliapal svoj príbytok,zničil svoj svätostánok.Hospodin dal na Sione zabudnúťna sviatok i sobotua zavrhol vo svojom prudkom hnevekráľa aj kňaza.(zajin)
7Zanevrel Pán na svoj oltár,znesvätil svoju svätyňu,vydal do ruky nepriateľamúry svojich palácov.Hluk zaznieval v Hospodinovom domeako v deň slávnostného zhromaždenia.(chét)
8Hospodin si zaumienil,že zrúca hradby dcéry Siona.Natiahol meraciu šnúru,neodvrátil ruku od ničeniaa spôsobil zármutok na vale i na múre,až sa spolu zosypali.(tét)
9Do zeme sa vnorili jej brány.Zničil a rozlámal jej závory.Jej kráľ aj kniežatá sú medzi pohanmi,niet zákona,ani jej proroci nedostávajúvidenie od Hospodina.(jód)
10Starci dcéry Sionasedia na zemi a mlčia,sypú si prach na hlavu,opásali sa vrecovinou.Jeruzalemské pannyzvesili hlavy po zem.(kaf)
11Pre slzy mi chabne zrak,moje vnútro je rozrušené,na zem sa vylieva moja pečeňnad skazou dcéry môjho ľudu,keď hynie nemluvňa i dojčana námestiach mesta.(lamed)
12„Kde je obilie a víno?“vravia svojim matkám,keď skonávajú ako ranenína uliciach mesta,keď vypúšťajú dušuv náručí svojich matiek.(mém)
13Čože mám o tebe povedať, k čomu ťa pripodobniť,dcéra Jeruzalema?S čím ťa porovnať, aby som ťa potešil,panenská dcéra Siona?Veď tvoja rana je veľká ako more,ktože ťa uzdraví?(nún)
14Tvoji proroci ti vo videniachpredpovedali márnosť a hlúposť,neodkrývali tvoju vinu,aby zmenili tvoj údel.Oznamovali ti veštby,samý klam a zvod.(samech)
15Všetci okoloidúcizalamovali nad tebou ruky,híkali a krútili hlavaminad jeruzalemskou dcérou:„Toto je mesto, o ktorom vraveli,že je vrcholom krásy a potešením celej zeme?“(pé)
16Všetci tvoji nepriateliaotvárali proti tebe ústa,híkali a cerili zuby,hovorili: „Pohltili sme ju!Práve toto je deň, v ktorý sme dúfali.Dokázali sme to!“(ajin)
17Hospodin vykonal, čo si zaumienil.Uskutočnil, čo hovoril,čo prikázal už za pradávnych dní.Ničil bez súcitu.Nepriateľovi dožičil radosť nad tebou,víťazstvo doprial tým, čo ťa sužovali.(cadé)
18Volaj zo srdca k Pánovi,hradba dcéry Siona,prelievaj slzy, nech tečú ako potok,dňom i nocou, neustávaj,nech neochabne zrenica tvojho oka.(kóf)
19Vstaň, bedákaj nocous prvými nočnými strážami,vylievaj svoje srdce ako vodupred Pánovou tvárou.Pozdvihni k nemu svoje dlaneza život svojich detí,čo hynú od hladuna všetkých nárožiach.(réš)
20„Pozri, Hospodin, všimni si,komuže si to urobil.“Majú azda ženy jesť svoje potomstvo,starostlivo vychovávané deti?Či možno v Pánovej svätynizavraždiť kňaza a proroka?(šín)
21V uliciach na zemi ležíchlapec aj starec.Moje panny a mládencipadli mečom.Hubil si v deň svojho hnevu,zabíjal bez súcitu.(tav)
22Zavolal si z okolia ako v deň slávnostného zhromaždeniatých, ktorých sa desím.V deň Hospodinovho hnevusa nikto nezachránil ani neunikol.Tých, čo som starostlivo vychovávala,zahubil môj nepriateľ.