3. kapitola
Príčiny Božieho súdu
1 Beda mestu krviprelievania! Je samá lož, plné koristi, rabovaniu niet konca.3,1 Ez 22,2; 24,6.9 2 Praskot biča a hrkot kolesa, cval koní a hrmot vozov. 3 Jazdci sa pohli. Meče sa blýskajú a kopije sa lesknú. Mnoho je pobitých. Hromada mŕtvol. Mŕtvych tiel bez počtu, až sa o ne potkýnajú.3,3 Ez 39,11 4 „Pre mnohé smilstvo, neviestka, očarujúca majsterka kúzel, ktorá okúzlila národy smilnením a pokolenia čarami,3,4 Iz 23,16; Tob 4,12; Zj 17,1n 5 som proti tebe,“ znie výrok Hospodina zástupov. „Vyhrniem ti sukňu až po tvár. Ukážem národom tvoju nahotu a kráľovstvám tvoju hanbu.3,5 Iz 47,3; Oz 2,5 6 Nakydám na teba odpornú špinu, potupím ťa a vystavím ťa na pranier. 7 Ktokoľvek ťa uvidí, utečie od teba a povie: ‚Ninive je spustošené! Kto ho oplače?‘ Kde ti mám hľadať tešiteľov?3,7 Iz 51,19; Jer 15,5 8 Si vari lepšie než Téby na Níle obklopené vodami, ktorého hradbou bolo more a múrom voda?3,8 Jer 46,25 9 Mocný Kúš i nekonečný Egypt, Pút aj Líbyjčania mu boli na pomoci.3,9 Jer 46,9; Ez 30,5 10 Jeho tiež stihlo vyhnanstvo, odišiel do zajatia. Aj jeho deti boli rozdrvené na rohoch všetkých ulíc. O jeho šľachticoch sa tiež losovalo a všetci jeho hodnostári boli spútaní reťazami.3,10 Ž 137,9; Oz 10,14; Joel 4,3 11 Aj ty sa opiješ a budeš na nepoznanie. Aj ty budeš hľadať záštitu pred nepriateľom.3,11 Jer 25,15; Nár 4,21; Abd 16; Hab 2,16 12 Všetky tvoje pevnosti sú ako figovníky s včasnými plodmi. Ak sa nimi potrasie, spadnú do úst toho, kto chce jesť. 13 Tvojím ľudom sú ženy uprostred teba. Nepriateľom sa brány tvojej krajiny otvoria dokorán. Oheň strávi tvoje závory.3,13 Iz 19,16; Jer 51,30 14 Načerpaj si vodu na čas obliehania. Upevni si svoje pevnosti. Šliap blato, mies maltu a spevni to formou na tehly. 15 Tam ťa strávi oheň, zotne meč, zožerie ťa ako črvoč; nech sa vyrojíš ako chrobač, hmýriš sa ako kobylky,3,15 Joel 1,4 16 hoci by tvojich priekupníkov bolo viac než hviezd na nebi. Kobylky zaútočia a odletia.3,16 Iz 47,15 17 Tvoje kniežatá sú ako kobylky a tvoji úradníci ako roje, ktoré v nepriaznivý čas zaliezajú do ohrád; keď slnko vyjde, uletia. Kam? Na neznáme miesto. 18 Kráľ Asýrie, tvoji pastieri zaspali a tvoji mocní si políhali. Tvoj ľud je rozohnaný po vrchoch a nik ho nezhromaždí.3,18 1Krľ 22,17 19 Nezahojí sa tvoja bieda, tvoja bolestivá rana. Každý, kto bude počúvať správu o tebe, škodoradostne zatlieska. Veď koho neminula tvoja ustavičná zloba?“3,19 Nár 2,15