Predchádzajúca kapitola

8. kapitola

Uzdravenie malomocného

1Keď Ježiš zostúpil z vrchu, išli za ním veľké zástupy.
2Tu prišiel k nemu malomocný, klaňal sa mu a hovoril: „Pane, ak chceš, môžeš ma očistiť.“ 3On vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal: „Chcem, buď čistý!“ A hneď bol čistý od malomocenstva. 4Ježiš mu potom povedal: „Nie aby si o tom niekomu hovoril. Choď však, ukáž sa kňazovi a obetuj dar, ako prikázal Mojžiš — im na svedectvo.“

Uzdravenie stotníkovho sluhu

5Keď vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník a prosil ho:
6„Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi.“ 7Ježiš mu odpovedal: „Prídem a uzdravím ho.“ 8Stotník mu na to povedal: „Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. 9Veď aj ja som podriadený človek a mne sú zasa podriadení vojaci. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide, a druhému: ‚Poď!‘, tak príde, a svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ 10Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: „Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. 11No hovorím vám, že mnohí prídu od východu i západu a budú stolovať s Abrahámom, Izákom a Jákobom v nebeskom kráľovstve, 12ale synovia kráľovstva budú vyhodení von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.“ 13Potom Ježiš povedal stotníkovi: „Choď a nech sa ti stane tak, ako si uveril.“ V tej chvíli jeho sluha ozdravel.

Uzdravenie mnohých chorých

14Keď Ježiš prišiel do Petrovho domu, videl jeho svokru ležať v horúčke.
15Dotkol sa jej ruky a horúčka ju opustila. Vstala a obsluhovala ho. 16Keď sa zvečerilo, priniesli mu mnohých posadnutých démonmi. On slovom vyhnal duchov a uzdravil všetkých trpiacich, 17aby sa splnilo to, čo povedal prorok Izaiáš:On vzal na seba naše slabostia niesol naše choroby.

Nasledovanie Ježiša

18Keď Ježiš videl zástup okolo seba, rozkázal preplaviť sa na druhý breh.
19Tu prišiel istý zákonník a povedal mu: „Učiteľ, pôjdem za tebou všade, kam sa len obrátiš.“ 20Ježiš mu však odpovedal: „Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť.“ 21Iný z jeho učeníkov mu povedal: „Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca.“ 22Ježiš mu však povedal: „Nasleduj ma a nechaj mŕtvym pochovávať svojich mŕtvych.“

Utíšenie búrky

23Potom nastúpil do člna a jeho učeníci za ním.
24Zrazu sa na mori strhla taká veľká búrka, že sa vlny valili na čln. Ježiš však spal. 25Pristúpili k nemu a zobudili ho: „Pane, zachráň nás, hynieme!“ 26On im však povedal: „Čo ste takí ustrašení, vy maloverní?“ Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo veľké ticho. 27Ľudia hovorili s údivom: „Ktože je to, že víchor a more ho poslúchajú?“

Uzdravenie posadnutých v gadarskom kraji

28Keď prišiel na druhý breh do gadarského kraja, vybehli proti nemu dvaja posadnutí, ktorí vyšli z hrobov. Tak zúrili, že sa nikto neodvážil prejsť po tej ceste.
29Zrazu vykríkli: „Čo ťa do nás, Boží Syn? Prišiel si nás sem mučiť pred určeným časom?“ 30Obďaleč sa pásla veľká črieda svíň. 31Démoni ho prosili: „Ak nás už vyháňaš, pošli nás do tej čriedy svíň.“ 32Povedal im: „Choďte!“ Vtom vyšli a vošli do svíň. Nato sa celá črieda vyrútila dolu úbočím do mora a zahynula vo vode. 33Pastieri ušli a keď prišli do mesta, porozprávali všetko, aj o posadnutých. 34Tu celé mesto vyšlo v ústrety Ježišovi. Keď ho stretli, prosili ho, aby odišiel z ich kraja.