4. kapitola
4Keď rozsieval, niektoré zrno padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho. Utíšenie búrky na mori
35V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“ 36Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, v člne. Sprevádzali ho aj iné člny. 37Tu sa strhla mohutná búrka s víchricou a vlny sa valili na čln, takže čln sa už napĺňal. 38Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti člna. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš, že hynieme?“ 39Zobudil sa, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. 40A im povedal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ 41Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva?“Slovenská biblická spoločnosť © www.biblickaspolocnost.sk. Slovenský ekumenický preklad, štvrté opravené vydanie, 2017.