2. kapitola
Uzdravenie ochrnutého
1Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Rozchýrilo sa, že je v dome. 2Zhromaždilo sa tam veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A vravel im Slovo. 3Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4Pretože sa k nemu nemohli dostať kvôli zástupu, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“ 6Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7„Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“ 8Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a povedal im: „Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri? 9Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? 10Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy“ — povedal ochrnutému: 11„Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ 12On vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: „Čosi také sme ešte nikdy nevideli.“Povolanie Léviho
13Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil. 14Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ako sedí na mýtnici. Povedal mu: „Nasleduj ma!“ On vstal a nasledoval ho. 15A keď Ježiš stoloval v jeho dome, mnohí mýtnici a hriešnici stolovali spolu s ním a jeho učeníkmi; bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho. 16Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 17Keď to Ježiš začul, povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“Spor o pôst
18Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“ 19Ježiš im povedal: „Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť. 20Príde však čas, keď im ženích bude vzatý a vtedy, v ten deň sa budú postiť.21Nikto predsa neprišíva záplatu z novej látky na staré šaty, lebo výplň sa — nové od starého — odtrhne a diera sa zväčší. 22Nikto nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy. Ale nové víno patrí do nových mechov.“Trhanie klasov v sobotu
23Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy. 24Farizeji mu hovorili: „Pozri, robia v sobotu, čo nie je dovolené.“ 25On im povedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď nemal čo jesť a bol hladný on aj tí, čo boli s ním? 26Ako za veľkňaza Abiatára vošiel do Božieho domu a jedol predkladané chleby, z ktorých nie je dovolené jesť nikomu okrem kňazov, a dal aj svojmu sprievodu?“ 27I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu! 28Preto Syn človeka je pánom aj soboty.“