2. kapitola

Uzdravenie ochrnutého

1 Po niekoľkých dňoch sa znovu vrátil do Kafarnauma. Rozchýrilo sa, že je v dome.2,1-12 Mt 9,1-8; Lk 5,17-26
2 Zhromaždilo sa tam veľa ľudí, takže už nemali miesta ani predo dvermi. A vravel im Slovo. 3 Vtedy k nemu prišli štyria, ktorí priniesli ochrnutého človeka. 4 Pretože sa k nemu nemohli dostať kvôli zástupu, otvorili strechu tam, kde bol Ježiš, a otvorom spustili lôžko, na ktorom ležal ochrnutý. 5 Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: „Syn môj, odpúšťajú sa ti hriechy!“2,5 Lk 7,48 6 Sedeli tam aj niektorí zákonníci a vo svojom vnútri uvažovali: 7 „Čo to tento človek hovorí? Rúha sa! Kto iný môže odpúšťať hriechy okrem samého Boha?“2,7 Ž 103,3; Iz 43,25 8 Ježiš hneď svojím duchom spoznal, že takto uvažujú a povedal im: „Prečo takto uvažujete vo svojom vnútri?2,8 Jn 2,25 9 Čo je ľahšie? Povedať ochrnutému: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy‘ alebo povedať: ‚Vstaň, vezmi si lôžko a choď!‘? 10 Aby ste však vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať na zemi hriechy“ — povedal ochrnutému: 11 „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“2,11 Jn 5,8 12 On vstal, hneď si vzal lôžko a pred očami všetkých odišiel. Všetci žasli, velebili Boha a hovorili: „Čosi také sme ešte nikdy nevideli.“2,12 Mt 9,33

Povolanie Léviho

13 Opäť vyšiel k moru. Prichádzali k nemu celé zástupy a on ich učil.2,13-17 Mt 9,9-13; Lk 5,27-32
14 Cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ako sedí na mýtnici. Povedal mu: „Nasleduj ma!“ On vstal a nasledoval ho. 15 A keď Ježiš stoloval v jeho dome, mnohí mýtnici a hriešnici stolovali spolu s ním a jeho učeníkmi; bolo ich totiž mnoho a nasledovali ho.2,15 Mt 21,31 16 Keď zákonníci zo skupiny farizejov videli, že jedáva s hriešnikmi a mýtnikmi, vyčítali jeho učeníkom: „Prečo jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“2,16 Lk 15,1-2 17 Keď to Ježiš začul, povedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“2,17 Jn 3,17; 1Kor 1,26-30

Spor o pôst

18 Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Niektorí prichádzali za ním s otázkou: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“2,18-22 Mt 9,14-17; Lk 5,33-39
19 Ježiš im povedal: „Môžu sa azda svadobní hostia na svadbe postiť v prítomnosti ženícha? Kým je ženích s nimi, nemôžu sa postiť.2,19 Jn 3,29 20 Príde však čas, keď im ženích bude vzatý a vtedy, v ten deň sa budú postiť.2,20 Lk 17,22; Jn 16,20 21 Nikto predsa neprišíva záplatu z novej2,21 Gr. ešte nepratej. látky na staré šaty, lebo výplň sa — nové od starého — odtrhne a diera sa zväčší. 22 Nikto nenalieva nové víno do starých mechov, lebo mladé víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno, aj mechy. Ale nové víno patrí do nových mechov.“

Trhanie klasov v sobotu

23 Raz v sobotu Ježiš prechádzal cez obilné pole. Cestou jeho učeníci začali trhať klasy.2,23-28 Mt 12,1-8; Lk 6,1-52,23 Dt 23,26
24 Farizeji mu hovorili: „Pozri, robia v sobotu, čo nie je dovolené.“2,24 Ex 20,10 25 On im povedal: „Nikdy ste nečítali, čo urobil Dávid, keď nemal čo jesť a bol hladný on aj tí, čo boli s ním?2,25-26 1Sam 21,2-7; 2Sam 8,17 26 Ako za veľkňaza Abiatára vošiel do Božieho domu a jedol predkladané chleby, z ktorých nie je dovolené jesť nikomu okrem kňazov, a dal aj svojmu sprievodu?“2,26 Lv 24,5-9 27 I povedal im: „Sobota bola ustanovená pre človeka, a nie človek pre sobotu!2,27 Ex 23,12; Dt 5,14 28 Preto Syn človeka je pánom aj soboty.“