5. kapitola
1 Neuvážene neotváraj ústa a tvoje srdce nech sa nenáhli vyriecť slovo pred Bohom, lebo Boh je v nebi a ty si na zemi, preto nech je málo tvojich slov.5,1 Prís 15,8; Mt 6,7 2 Po mnohej námahe prichádza sen a hlas hlupáka je v mnohých slovách.5,2 Prís 10,19; Koh 10,14; Iz 55,9 3 Ak dáš Bohu sľub, nemeškaj ho splniť, lebo v hlupákoch nemá zaľúbenie. Čo sľúbiš, splň!5,3-5 Nm 30,3; Prís 15,2 4 Lepšie je, ak nesľubuješ, ako keď sľúbiš, a nesplníš. 5 Nedovoľ ústam, aby ti telo zvádzali na hriech, a nehovor pred Božím poslom, že to bol omyl. Prečo sa má Boh rozhnevať pre tvoju reč a zničiť dielo tvojich rúk?5,5 Mal 2,7 6 Pri množstve snov a márností je totiž aj mnoho slov, tak sa Boha boj! 7 Keď v krajine uvidíš utláčanie chudobného, porušovanie práva a spravodlivosti, nečuduj sa, lebo na vysokého dozerá ešte vyšší a nad nimi sú ešte vyšší.5,7 Koh 3,16 8 Všetok zisk krajiny z obrobenej zeme patrí kráľovi. 9 Kto miluje striebro, striebra sa nenasýti, a kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť. Aj to je márnosť.5,9 Prís 28,22; Lk 12,15-21 10 Keď sa rozmáha majetok, pribúdajú aj tí, čo z neho jedia. Aký osoh má z toho majiteľ? Iba toľko, že jeho oči naň hľadia.5,10 Mt 6,19.24; 1Tim 6,10 11 Sladký je spánok sluhu, či sa naje málo alebo veľa, ale sýtosť nedá boháčovi zaspať.5,11 Koh 6,9; Sir 31,19-20 12 Je aj ďalší hrozný neduh, ktorý som videl pod slnkom: bohatstvo, ktoré majiteľovi nahonobili na jeho nešťastie.5,12 Prís 3,24; Mt 19,22 13 Zlým počínaním sa to bohatstvo stratí. Syn, ktorého splodí, nebude mať nič v ruke. 14 Ako vyšiel z tela svojej matky, tak sa nahý vráti, pôjde ako prišiel. Neodnesie si nič zo svojej námahy, čo by uniesol v ruke.5,14 Jób 1,21; Ž 49,18; 1Tim 6,7 15 Aj toto je hrozný neduh: každý odíde, ako prišiel, čo získa, keď sa bude namáhavo hnať za vetrom? 16 Po všetky svoje dni v tme jedával, v mnohej mrzutosti, chorobe a podráždenosti. 17 Hľa, čo som ja videl — dobro, ktoré je pekné: jesť, piť a vidieť dobro v celej svojej námahe, ktorou sa človek namáha pod slnkom počas vymeraných dní života, ktoré mu dal Boh, lebo to je jeho podiel.5,17 Ž 127,2; Koh 2,24-25 18 Každý človek, ktorému Boh dal bohatstvo, poklady, umožnil mu z toho užívať, zobrať si podiel a radovať sa vo svojej námahe, dostal Boží dar,5,18 Koh 2,10.24 19 pretože človek príliš nemyslí na dni svojho života, lebo Boh radosťou zamestnáva jeho srdce.5,19 Koh 6,2