4. kapitola
Jonášovo reptanie a Božia odpoveď
1 Jonáš to pokladal za veľmi zlé a nahneval sa.4,1 Lk 15,28 2 Potom sa modlil k Hospodinovi: „Ach, Hospodin, či som to nepovedal, kým som bol vo svojej krajine? Preto som chcel predtým ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že ty si Boh milostivý, ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote. Ty oľutuješ pohromu.4,2 Ex 34,6; Joel 2,13; Jon 1,3 3 Tak teda, Hospodin, vezmi mi život, lebo je pre mňa lepšie zomrieť ako žiť.“4,3 1Krľ 19,4; Koh 7,1 4 Hospodin sa ho spýtal: „Či je to správne, že si sa rozhneval?“ 5 Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho. Urobil si tam striešku a sedel pod ňou v tôni, aby videl, čo sa stane v meste. 6 Hospodin, Boh, však prikázal ricínovníku a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou a tak ho vytrhol z nevôle. Jonáš sa nad ricínovníkom veľmi zaradoval. 7 Na druhý deň na svitaní však Boh prikázal červovi, aby napadol ricínovník a ten vyschol. 8 Keď vyšlo slnko, prikázal Boh, aby fúkal východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a prial si smrť, keď hovoril: „Lepšie mi je zomrieť ako žiť.“4,8 Ž 121,6 9 Boh povedal Jonášovi: „Či si sa právom rozhneval pre ricínovník?“ On odpovedal: „Právom som sa rozhneval až na smrť.“ 10 Tu riekol Hospodin: „Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul. 11 Mne zasa nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlíšiť pravú a ľavú ruku, a mnoho dobytka?“4,11 Múd 11,23-26