Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

2. kapitola

Modlitba a druhé povolanie Jonáša

1 Potom Hospodin prikázal veľkej rybe, aby Jonáša zhltla. Jonáš bol v bruchu ryby tri dni a tri noci.2,1 Mt 12,40
2 Jonáš sa z brucha ryby modlil k Hospodinovi, svojmu Bohu. 3 Hovoril: „K Hospodinovi som volal zo svojho súženia a on ma vypočul. Z útrob podsvetia som kričal o pomoc, ty si začul môj hlas.2,3 Ž 120,1; 130,1; Nár 3,55 4 Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora, aby ma obkľúčil prúd. Všetky tvoje príboje a vlny sa nado mnou prevalili.2,4 Ž 42,8 5 Ja som však povedal: ‚Som zahnaný spred tvojich očí. Ako ešte uzriem tvoj svätý chrám?‘2,5 Ž 31,23 6 Obklopila ma voda až po hrdlo, obkľúčila ma hlbina, chaluha mi ovinula hlavu.2,6 Ž 18,5; 69,2 7 Zostúpil som k základom vrchov, do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj.2,7 Ž 30,4; 16,10 8 Keď vo mne chradla duša, spomenul som si na Hospodina, moja modlitba prišla k tebe, do tvojho svätého chrámu. 9 Tí, čo uctievajú ničotné modly, opúšťajú toho, ktorý je verný. 10 Ja ti však chcem obetovať s hlasným chválospevom a chcem splniť, čo som sľúbil. Spása je u Hospodina.“2,10 Ž 33,9 11 Hospodin povedal rybe, aby vyvrátila Jonáša na suchú zem.