2. kapitola
Modlitba a druhé povolanie Jonáša
1Potom Hospodin prikázal veľkej rybe, aby Jonáša zhltla. Jonáš bol v bruchu ryby tri dni a tri noci. 2Jonáš sa z brucha ryby modlil k Hospodinovi, svojmu Bohu. 3Hovoril:„K Hospodinovi som volal zo svojho súženiaa on ma vypočul.Z útrob podsvetia som kričal o pomoc,ty si začul môj hlas.4Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora,aby ma obkľúčil prúd.Všetky tvoje príboje a vlnysa nado mnou prevalili.5Ja som však povedal:‚Som zahnaný spred tvojich očí.Ako ešte uzriem tvoj svätý chrám?‘6Obklopila ma voda až po hrdlo,obkľúčila ma hlbina,chaluha mi ovinula hlavu.7Zostúpil som k základom vrchov,do krajiny, ktorej závory sa za mnou zavreli naveky.Ty si však vytiahol môj život z jamy,Hospodin, Bože môj.8Keď vo mne chradla duša,spomenul som si na Hospodina,moja modlitba prišla k tebe,do tvojho svätého chrámu.9Tí, čo uctievajú ničotné modly,opúšťajú toho, ktorý je verný.10Ja ti však chcem obetovaťs hlasným chválospevoma chcem splniť, čo som sľúbil.Spása je u Hospodina.“11Hospodin povedal rybe, aby vyvrátila Jonáša na suchú zem.