2. kapitola
Deň Hospodina
1Zatrúbte na roh na Sione,kričte na poplach na mojom svätom vrchu,nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny,lebo prichádza deň Hospodina.Áno, blízko je2deň tmy a temnoty,deň hustých oblakov a mrákavy.Ako ranný úsvit po vrchochrozprestiera sa početný a mocný ľud,jemu podobný nebol od vekovani po ňom nebudeaž do čias najvzdialenejších pokolení.3Pred ním zožiera oheň,za ním spaľuje plameň.Ako záhrada Eden je pred ním celá krajinaa za ním znivočená púšť.Nič neutečie pred ním.4Vzhľadom sa podobajú koňoma bežia ako tátoše.5Sú ako rachot vozov,keď poskakujú po končiaroch vrchov.Sú ako praskot blčiaceho ohňa,ktorý spaľuje slamu.Sú ako mocný ľud,ktorý je pripravený na boj.6Národy sa chvejú pred nimia tváre všetkých blednú.7Bežia ako hrdinovia,vystupujú na hradby ako bojovníci.Každý ide svojou cestou,neodchyľuje sa od svojej dráhy.8Nikto nevráža do druhého,každý ide svojím smerom,i cez strely sa neprestajne rútia.9Vtrhnú do mesta,vybehnú na hradby,vystúpia na domy,vlezú ako zlodej cez okná.10Pred nimi sa zatrasie zem,nebesá sa zachvejú,slnko a mesiac stemnejúa hviezdy stratia svoj jas.11Hospodin vydá povel svojmu vojsku,lebo jeho tábor je veľmi veľkýa mocní sú tí, čo splnia jeho rozkaz.Preto je deň Hospodina veľký a veľmi hrozný.Kto ho môže zniesť?“Výzva na pokánie
12„Teraz však,“znie výrok Hospodina,„vráťte sa ku mnecelým srdcom, v pôste,plači a náreku!13Roztrhnite si srdcia, a nie rúcha,vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu!Veď je milostivý a milosrdný,trpezlivý a veľmi ľútostivý,lebo mu je ľúto spôsobiť pohromu.14Ktovie, či sa opäť nezľutujea nezanechá za sebou požehnanie,takže bude pokrmová i nápojová obetapre Hospodina, vášho Boha.15Zatrúbte na roh na Sione!Vyhláste posvätný pôst,zvolajte slávnostné zhromaždenie!16Zhromaždite ľud, posväťte zbor,zvolajte starších, zhromaždite malé deti i dojčatá!Nech vyjde ženích zo svojej izbyi nevesta zo svojej komôrky.17Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi,služobníci Hospodina, a nech prosia:‚Ušetri, Hospodin, svoj ľud,a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel,aby sa pohania z neho nevysmievali.‘Prečo by mali vravieť medzi národmi:‚Kdeže je ich Boh?‘Božia odpoveď na pokánie ľudu
18Vtedy sa Hospodin rozhorlí za svoju krajinua zľutuje sa nad svojím ľudom.19Hospodin dá odpoveď svojmu ľudu:‚Hľa, posielam vám obilie, mušt i oleja nasýtite sa tým.Viac vás už nevydám na potupu medzi pohanmi.20Vzdialim od vás nepriateľa zo severua zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny:jeho predný zástup do Východného moraa jeho zadný zástup do Západného mora.Jeho zápach sa bude roznášaťa hnilobný pach bude vystupovať,lebo si počínal velikášsky.‘21Neboj sa, zem, plesaj a raduj sa,lebo Hospodin vykoná veľké veci.22Neboj sa, poľná zver,lebo stepné pastviny sa rozzelenejú,lebo stromy prinesú ovocie.Figovník a vinič vydajú bohatú úrodu.23Synovia Siona, jasajte a tešte saz Hospodina, svojho Boha,veď vám dá spásonosný dážď,zošle vám jesenný i jarný dážď ako prv,24takže humná budú plné obilia,lisy budú pretekať muštom a olejom.25Vynahradím vám roky,v ktorých žrali kobylky a chrústy,koníky i húsenice, moje veľké vojsko,ktoré som poslal na vás.26Jedávať budete dosýtaa chváliť meno Hospodina, svojho Boha,ktorý sa k nám tak obdivuhodne správal.Môj ľud nebude navždy zahanbený.27Spoznáte, že ja som uprostred Izraela,že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného;a môj ľud nebude navždy zahanbený.