7. kapitola
1Či nie je údelom človeka na zemi boj?Jeho dni sú ako dni nádenníka,2ako otrok dychtí po chládku,ako nádenník baží po výplate.3Tak mi bol daný do dedičstva chladný svit mesiacaa boli mi nadelené noci útrap.4Keď si ľahnem, vravím: ‚Kedy už vstanem?‘Ale večer sa preťahuje a zunuje sa mi prehadzovanie až do úsvitu.5Telo sa mi oblieklo do červov,moja koža popraskala ako hruda suchej zeme a mokvá.6Moje dni prebehli rýchlejšie ako tkáčsky člna skončili sa v beznádeji.7Spomeň si, že môj život je len závan vetra,moje oko sa nevráti pozrieť sa na krásu.8Neuzrie ma oko toho, kto sa na mňa pozerá.Uprieš na mňa zrak, ale už ma niet.9Ako sa rozplynul oblak a zmizol,tak ten, kto zostupuje do podsvetia, už nevystúpi.10Už sa nevráti do svojho domua doma ho nespoznajú.11Takže ja si nejdem krotiť ústa,prehovorím z bolesti svojho ducha,s trpkou dušou sa budem sťažovať.12Som azda more alebo morská obluda,že nado mnou ustanovuješ stráž?13Keď vravím: ‚V posteli sa mi uľavía lôžko ponesie môj nárek,‘14vtedy ma snami desíša strašíš vidinami,15takže moja duša volí zadusenie,radšej volí smrť ako život.16Mám toho dosť! Večne žiť aj tak nebudem!Nechaj ma, veď moje dni sú len márnosť!17Čo je človek, že ho máš za takého veľkéhoa venuješ mu takú pozornosť,18že ho ráno čo ráno navštevuješa každú chvíľu skúmaš?19Dokedy neodvrátiš odo mňa svoj zrak?Nenecháš ma ani kým neprehltnem slinu!20Čo ti spôsobím, ak by som zhrešil, ty strážca ľudí?Prečo si si ma postavil za terč, takže som sám sebe na ťarchu?21Prečo mi neodpustíš môj hriecha neprepáčiš moju vinu?Teraz si ľahnem do prachu,ty ma budeš hľadať, ale už ma nebude.“