18. kapitola
Druhá reč Bildada
1Nato Bildad zo Šúachu odpovedal takto:2„Dokedy budete loviť slová?Najprv sa pochopme, až potom sa rozprávajme!3Prečo nás považujete za dobytok?Prečo sme nečistí vo vašich očiach?4Ty, čo sa vlastným hnevom ničíš,či pre teba má spustnúť zema bralo sa pohnúť z miesta?5Bezbožníkom predsa vyhasne svetloa plameň ich ohňa nevydá žiaru.6Svetlo slabne v jeho stanea kahanec nad ním vyhasne.7Jeho rázne kroky sa skrátiaa jeho vlastné plány ho odstavia.8Pretože vlastné nohy ho ženú do sietea chodí nad pascou.9Za pätu sa chytí do osídel,zmocní sa ho nastražená slučka.10V zemi je mu skrytý povraza na chodníku klepec.11Zôkol-vôkol ho ľakajú hrôzy,stíhajú ho na každom kroku.12Nech sa celkom vysilía nech mu nešťastie stojí po boku.13Nech si pojedá vlastnú kožu,jeho údy nech požiera prvorodený syn smrti.14Vytrhnú ho z bezpečia jeho stanua poženú ku kráľovi hrôz.15Jeho stan bude obývaný bez neho,na jeho príbytok sa vysype síra.16Zdola mu schnú korene,navrchu vädnú vetvy.17Jeho pamiatka na zemi vyhynula,jeho meno je široko-ďaleko neznáme.18Vyhodia ho zo svetla do tmy,vyženú ho zo sveta.19Nebude mať potomstvo ani plod vo svojom ľude,ani nikoho, kto by ho prežil v jeho príbytkoch.20Deň jeho nešťastia predesí ľudí na západea na východe sa ich zmocní triaška.21Naozaj to takto býva s príbytkami nespravodlivýcha s miestom toho, kto nepozná Boha.“