Predchádzajúca kapitola

14. kapitola

Ježiš — cesta, pravda a život

1 „Nech sa vám srdce neznepokojuje! Verte v Boha, verte aj vo mňa! 2 V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám azda povedal, že vám idem pripraviť miesto? 3 Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. 4 A cestu, kam idem, poznáte.“ 5 Tomáš mu povedal: „Pane, nevieme, kam ideš. Ako môžeme poznať cestu?“ 6 Ježiš mu povedal: „Ja som cesta, pravda i život. Nik neprichádza k Otcovi, ak len nie skrze mňa. 7 Ak ste ma spoznali, budete poznať aj môjho Otca. Odteraz ho už poznáte a videli ste ho.“ 8 Ozval sa Filip: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí!“ 9 Ježiš mu povedal: „Filip, toľký čas som s vami a nespoznal si ma? Kto videl mňa, videl aj Otca. Ako to, že teraz hovoríš: ‚Ukáž nám Otca!‘? 10 Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý zostáva vo mne, koná svoje skutky. 11 Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne! Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! 12 Amen, amen, hovorím vám, že aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi 13 a urobím všetko, o čo budete prosiť v mojom mene, aby Otec bol oslávený v Synovi. 14 Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím.

Prisľúbenie Ducha Svätého

15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16 A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — 17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. 18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19 Ešte máličko a svet ma už viac neuvidí. Ale vy ma uvidíte, pretože ja žijem, aj vy budete žiť. 20 V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne a ja vo vás. 21 Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ 22 Júda — no nie ten Iškariotský — sa ho opýtal: „Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal. 25 Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. 26 No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká. 28 Počuli ste, že som vám povedal: ‚Odídem a prídem k vám.‘ Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, pretože Otec je väčší ako ja. 29 Povedal som vám to teraz, prv ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane. 30 Už vám nebudem veľa hovoriť. Prichádza totiž knieža tohto sveta. Nič vo mne mu nepatrí. 31 Aby svet poznal, že milujem Otca, robím tak, ako mi prikázal Otec. Vstaňte, poďme odtiaľto!“