2. kapitola
Varovanie pred uprednostňovaním
1 Bratia moji, nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s uprednostňovaním niekoho.2,1 Ga 2,6; Jk 2,9 2 Lebo ak by do vášho zhromaždenia vošiel muž so zlatými prsteňmi, v honosnom odeve a vošiel by aj chudobný v špinavom odeve, 3 a vy by ste so sympatiou pohliadli na toho, čo nosí honosný odev, a povedali by ste: „Ty sa posaď pekne sem!“, zatiaľ čo chudobnému by ste povedali: „Ty stoj tam alebo sadni si k mojej podnožke!“, 4 vari ste týmto neurobili rozdiel medzi nimi a nestali ste sa zle usudzujúcimi sudcami? 5 Bratia moji milovaní, počúvajte: Azda Boh nevyvolil tých, čo sú podľa sveta chudobní, aby sa stali bohatými vo viere a dedičmi kráľovstva, prisľúbeného tým, čo ho milujú?2,5 Lk 6,20-21; 1Kor 1,26-28; Zj 2,9 6 Avšak vy ste chudobného znevážili. Vari vás práve bohatí neutláčajú a nevláčia pred súdy?2,6 1Kor 11,22 7 Nerúhajú sa práve oni vznešenému menu, ktoré sa vzývalo nad vami? 8 Dobre robíte, ak uskutočňujete kráľovský zákon podľa Písma: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! 2,8 Lv 19,18; Mt 22,39; Rim 13,9; Ga 5,14 9 Ak však niekoho uprednostňujete, páchate hriech a Zákon vás usvedčuje z jeho prestúpenia.2,9 Lv 19,15 10 Veď keby niekto zachoval celý Zákon, ale prestúpil by ho v jednom prikázaní, previnil by sa proti všetkým.2,10 Mt 5,19; Ga 3,10; 5,3 11 Veď ten, ktorý povedal: Nescudzoložíš!, povedal aj: Nezabiješ! A keď aj necudzoložíš, ale zabíjaš, prestupuješ Zákon.2,11 Ex 20,13.14 12 Hovorte a konajte tak ako tí, čo majú byť súdení podľa zákona slobody!2,12 Jk 1,25 13 Bez milosrdenstva čaká súd na toho, kto nepreukázal milosrdenstvo. Milosrdenstvo však víťazí nad súdom.2,13 Mt 5,7; 6,15; 18,32-35 Viera a skutky
14 Čo osoží, bratia moji, ak niekto hovorí, že má vieru, ale nemá skutky? Či ho môže taká viera spasiť?2,14 Mt 7,21.26; Jk 1,22 15 Ak brat alebo sestra sú nahí a chýba im denný pokrm, 16 čo im osoží, ak im niekto z vás povie: „Choďte v pokoji, zohrejte sa a najedzte sa“, no nedáte im, čo potrebujú pre telo?2,16 1Jn 3,18 17 Tak aj viera: Ak sa nedokazuje skutkami, sama osebe je mŕtva.2,17 Ga 5,6; Jk 2,20.26 18 Ale niekto povie: „Ty máš vieru, ja mám skutky.“ Ukáž mi svoju vieru bez skutkov a ja ti ukážem vieru zo svojich skutkov. 19 Ty veríš, že je jeden Boh, a dobre robíš. Ale aj démoni veria, a trasú sa.2,19 Mt 8,29; Mk 1,24 20 Nerozumný človek, chceš si vôbec uvedomiť, že viera bez skutkov je neúčinná? 21 Vari náš otec Abrahám nebol ospravedlnený zo skutkov, keď svojho syna Izáka položil na obetný oltár?2,21 Gn 22,9.12.16-18 22 Vidíš, že viera spolupôsobila s jeho skutkami a že zo skutkov sa viera stala dokonalou?2,22 Heb 11,17 23 Tak sa splnilo Písmo, ktoré hovorí: Abrahám uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť. A bol nazvaný Božím priateľom.2,23 Gn 15,6; 2Krn 20,7; Iz 41,8; Rim 4,3.9.22 24 Vidíte, že človek je ospravedlnený zo skutkov, a nie iba z viery. 25 Podobne aj neviestka Ráchab: Vari nebola ospravedlnená zo skutkov, keď prijala poslov a poslala ich inou cestou?2,25 Joz 2,4.15; 6,23; Heb 11,31 26 Veď ako je telo mŕtve bez ducha, tak je i viera mŕtva bez skutkov.2,26 Jk 2,17.20