20. kapitola
Pašchúr uväznil Jeremiáša
1Kňaz Pašchúr, syn Imméra, dozorca a predstavený v Hospodinovom dome, počul Jeremiáša prorokovať tieto slová. 2Pašchúr dal proroka Jeremiáša zbiť a zovrieť do klady, ktorá bola vedľa hornej Benjamínskej brány pri Hospodinovom dome. 3Nasledujúce ráno Pašchúr Jeremiáša z klady prepustil. Jeremiáš mu povedal: „Hospodin ťa nebude volať Pašchúr, ale Hrôza naokolo. 4Toto ti hovorí Hospodin: ‚Urobím z teba hrôzu pre teba a pre všetkých, ktorí ťa milujú; padnú mečom svojich nepriateľov a tvoje oči sa budú na to dívať. A celé Judsko vydám do ruky babylonského kráľa; odvlečie ich do Babylonu a pobije ich mečom. 5Všetok majetok tohto mesta, všetko jeho imanie, všetky jeho drahocennosti, všetky poklady judských kráľov vydám do rúk ich nepriateľov, vyplienia ich, vezmú a odnesú do Babylonu. 6Ty, Pašchúr, a všetci obyvatelia tvojho domu, pôjdete do babylonského zajatia. Pôjdeš do Babylonu a tam zomrieš, tam pochovajú teba i všetkých, ktorí ťa milujú a ktorým si falošne prorokoval.‘“Vnútorný zápas proroka
7Zvábil si ma, Hospodin,a dal som sa zvábiť,mocne si ma pritiahol k sebea premohol si ma.Celý deň som na posmech,každý sa mi posmieva.8Kedykoľvek hovorím, musím kričať:„Násilie a lúpež!“ musím volať.Veď Hospodinovo slovo mi celý deňprináša potupu a výsmech.9Povedal som: „Nebudem ho pripomínaťa nepoviem už ani slovo v jeho mene.“V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň,zadržiavaný v mojich kostiach.Snažil som sa ho v sebe zadržať,ale nevládal som.10Počúvam zlomyseľné šepkanie mnohých:„Hrôza je naokolo! Udajte ho! Udáme ho!“Všetci moji priaznivcistriehnu na moje potknutie:„Azda sa dá zviesť, premôžeme hoa vypomstíme sa na ňom.“11Hospodin je so mnou ako mocný hrdina,preto sa moji prenasledovatelia potknúa nič nezmôžu.Utŕžia hanbu,že nič nedosiahli,na ich večnú potupu sa nezabudne.12Hospodin zástupov,ktorý skúmaš spravodlivého,ktorý vidíš do obličiek i srdca,chcem vidieť, ako sa na nich vypomstíš,veď tebe som zveril svoj spor.13Spievajte Hospodinovi, oslavujte Hospodina,lebo vytrhol život úbožiakaz ruky zločincov.14Prekliaty deň,v ktorom som sa narodil!Deň, keď ma porodila moja matka,nech nie je požehnaný!15Prekliaty muž,ktorý oznámil môjmu otcovi:„Narodilo sa ti dieťa, chlapec!“a naplnil ho radosťou.16Nech je ten muž ako mestá,ktoré Hospodin bez milosti rozvrátil.Ráno nech počuje krika napoludnie poplašné znamenie,17lebo ma neusmrtil v matkinom lone,aby sa mi matka stala hroboma jej lono aby zostalo so mnounavždy tehotné.18Prečo som vyšiel z matkinho lona?Aby som videl trápenie a žiaľ?Aby sa v hanbe míňali moje dni?